Na jar 2009 si na stĺp pred mojím oknom zasadol bocian. Na jeseň mi „priniesol“ rozkošné bábätko a zmenil môj život nadobro. Už počas tehotenstva som zistila, že nakúpiť vhodné a bezpečné výrobky pre moje dieťa nebude také jednoduché ako som si to spočiatku myslela. Obyčajný klasický obchod s dojčenským tovarom sa totiž ukázal byť nebezpečným miestom. Pri výbere dojčenskej fľašky som sa po prvýkrát stretla s výrazom bisfenol A a po chvíľke pátrania som bola zavalená neprehľadným množstvom informácií o jednotlivých druhoch plastov a ich škodlivých vplyvoch na ľudský organizmus.

Stránky Soft Landing , Safe Mama, Zrecs guide a ďalšie ponúkajú síce úžasné množstvo prehľadných zoznamov a návodov, ale mnohé z recenzovaných firiem a ich produktov je pre našinca nedostupná. Vedieť o škodlivosti jednotlivých materiálov je síce dobrým začiatkom, ale kúpiť predmet pre dieťa s nápisom ‚neobsahuje BPA, PVC a ftaláty‘ na Slovensku je úlohou, na ktorú by bol i Herkules prikrátky. Pulty našich obchodov sú plné tovaru pre deti, ale i pre dospelých, ktoré sú označené ako „zdravotne nezávadné“. Predsa sa však skladajú z materiálu, ktorý má v surovom stave označenie „toxický“. A ešte horšie sú predmety, ktorých materiálové zloženie nie je označené vôbec.

Výrobcovia sa asi budú oháňať dodržiavaním povolených bezpečnostných štandardov a noriem. Je mi však úplne jedno, aké množstvo ftalátov, PVC,  bisfenolu, triklosanu, formaldehydu a iného karcinogénneho odpadu je podľa nejakej normy „neškodnou“ dennou dávkou. Nechcem ten hnus okolo svojho dieťatka.

S pribúdajúcimi mesiacmi moje dieťa rástlo a predmetov, s ktorými sa dostávalo do styku pribúdalo. Už to neboli len postieľka, fľaška, plienky…  Bábätká sa snažia veci uchopiť, poznávajú tým predmety. A často si ich dávajú i do úst. Žiaľ, predmetov okolo nás, ktoré by boli vhodné do detských úst nie je veľa. Chcem vedieť, z čoho sa skladá predmet, ktorý berie moje dieťa do rúk, nieto ešte vkladá do úst. Odmietam používať kozmetické prípravky pre deti zložené z neprehľadného množstva chemikálií. Keď mi informačný chaos začal prerastať cez hlavu, rozhodla som sa zistené informácie začať spisovať. Hlavne pre seba. Ale ak moje poznámky poslúžia i iným, bude mi potešením.

Naučme sa rozoznávať recyklačné symboly a čítať materiálové zloženie na produktoch, predtým ako tovar vložíme do nákupného košíka. Zaberie to iba pár sekúnd naviac. Neverme reklamným sloganom a pekným obrázkom na etiketách. Nespoliehajme sa neznámych ľudí sediacich v komisiách a inštitúciách rozhodujúcich o bezpečnosti tovaru a materiálov. Legislatíva je pomalá a často tolerantná. Kto nám zaručí, že naše deti sa nebudu vymykať z nejakého laboratórne určeného priemeru a neochorejú na rakovinu či inú vážnu chorobu pre obyčajný šampón na vlasy. Nezabudnime, že po PVC páchnuca hračka je jedovatá, i keď v peknom obale.

Vždy sa spoliehajme na vlastný úsudok. V mnohých prípadoch máme na výber i bezpečnejšiu alternatívu. Je iba na nás, aké produkty svojim deťom kúpime a kedy nebezpečné predmety zmiznú z pultov našich obchodov. Kúpou zdravotne nezávadných a ekologických produktov povzbudíme výrobcov, aby nám takýto tovar ponúkali i naďalej. Ochránime zdravie našich detí a pomôžeme unavenej planéte, na ktorej budú vyrastať a žiť v budúcnosti. A môžeme dúfať, že k nám bociany budú prilietať i naďalej.