Na jar 2013, keď boli veľké povodne, moja tri a polročná dcérka prejavila záujem o počítač. Dostala teda naspäť svoju vysokú stoličku, môj starý počítač, malú laptopovskú myš a pustila som jej online vymaľovánky. Moc jej ťukanie a narábanie myšou nešlo, ale snažila sa. Navyše vymaľovánky ju veľmi nebavili. To čo ju ohromne začalo baviť boli jednoduché vyťukávacie obliekačky, dekorácie a staranie sa o zvieratká. Po dvoch dňoch si už zvládla otvoriť prehliadač, kliknúť uloženú linku svojej hry, odkliknúť otravnú reklamu, vybrať si novú hru a rozoznala slovíčko „Play“, hoci ešte stále nevie čítať (a v tom čase ešte nevedela hovoriť).

Trojročné dieťa pred počítačom. Viem, pravdepodobne ma mnohí ukameňujú a vypočujem si niečo

– o negatívach internetu
Veď nevie čítať, ak aj klikne náhodou na niečo vedľa, akurát začne kričať, že jej zmizla hra. Ešte som nepočula, že by chcela založiť účet v banke alebo kupiť autosedačku či Old Spice, čo nájde na reklamách. Zato, telka so svojimi reklamami je omnoho otravnejšia, tam si pri každom druhom ružovom poníkovi vypočujem „kúpiť, kúpiť“. Čím skôr sa naučí dívať sa na veci na internete s nadhľadom, tým lepšie.

– o tom, že dnešné deti majú málu pohybu
Je to škôlkár, behá v kuse po byte a vždy keď môže uteká von a ak nie, nenútim ju. Deti majú svoje nálady rovnako ako dospelí. Skúsili ste už udržať škôlkára v posteli či aspoň v teplej izbe, keď je chorý? 90% chorôb je „tečie mi z nošteka“ a potrebuje byť aspoň pár dní v kľude a v teple. Čítať nevie a keď je človek chorí, nemá náladu na dáke kreatívne činnosti. Ak nemáte 12 hodín na to, aby ste pri dieťati sedeli a zabávali ho, tak skončí čumením na telku a nudením sa. O čo zábavnejšie a kreatívnejšie je ho posadiť s papierovými vreckovkami alebo kotúčom WC papiera, pohárom vody či malinovky k počítaču a nechať ho v pokoji sa zahrať. Aspoň zabudne trochu na to tečenie z nosa. Ja ju ani nemusím nútiť zostať v pokoji, malá akosi inštinktívne prvý deň „tečenia z nosa“ chce mať kľud a sama sadne si k počítaču. Samozrejme, každú chvíľu počujem „mami“, lebo niečo nevie nájsť či chce mi ukázať. Na druhý deň už zas behá po dome.

– o tom, že si pokazí oči
Koľko voľného času presedíte Vy pred televízorom? Veľa domácností má ešte staršie typy televíznych obrazoviek, tie sú nebezpečnejšie pre oči ako ktorýkoľvek plochý monitor. Ja vyslovene trvám na tom, že nesmú pozerať televízor svojich starých rodičov, ak chcú telku, tak výlučne na jednom plochom monitori, čo chytá telku. Ale keďže ani jeden z nás telku nepozerá (ja už takmer 15 rokov), naše deti nie sú „televízorové“.

– o tom, že neviem, čo na počítači robí
Nuž, to je chyba rodiča, nie dieťaťa. Ak nemusí skrývať, že je pri počítači, nemusí si zavrieť dvere. Vždy môžete ísť okolo a podstrčiť mu na stôl misku s ovocím, mandľami či pohár vody. Zistila som totiž, že počítač je jediné miesto, kde je moja dcérka ochotná pravidelne podvedome piť, keď jej tam pripravím pitie, bez toho, aby som za ňou behala s pohárom a prosíkala ju celý deň, aby si odpila.

– o tom, že môže stretnúť zlých ľudí
Iste, keď sa neskôr dostane k onlinenovkám či bude vedieť čítať môže stretnúť zlých ľudí, tak isto ako v reálnom živote. Aj na internete sa treba naučiť správať sa k ľuďom slušne a s ohľadom, aj keď som schovaný za monitorom v anonymite (aspoň si to myslíme). Keď som sa pred rokmi dostala k internetu tak som strávila niekoľko rokov v Guild Wars a WoW a stretla som tam úžasných ľudí, dospelých i tých 16ročných. Stretla som tam i zlodejov, podvodníkov, a ľudí, ktorým by som sa v reálnom živote vyhla, ale nepochybujem o tom, že existujú. A som si istá, že sú rodičia, ktorí platia svojmu xročnému dieťaťu mesačne onlineovku a ani nevedia čo obnáša či akých odporných vecí je jeho dieťa schopné. Možno, keby sa zahrali s ním či išli s miskou ovocia občas okolo jeho monitora, tak by boli prekvapení. Možno, keby mu občas ten počítač povysávali, tak by dokonca zistili, či v ňom niečo neschováva (jasne, nehovorím o škôlkárovi ;P).

– o tom, že môže vidieť nevhodné veci
Iste, náhodou môže naraziť na nevhodné reklamy či kliknúť na nevhodnú linku. Nerozumie mnohým veciam. Nemusí to pochopiť a môže ju to vydesiť. Rovnako ako mňa celý život desilo každé spravodajstvo v telke mojich rodičov, keď som išla náhodou okolo. Sú žiaľ veci, ktoré vidíme a počujeme, hoci nechceme. Nepozerám telku 15 rokov, nemám ju a predsa sa jej neviem zbaviť. Môjmu otcovi šla telka 20 hodín v kuse a vypočula som si náhodné správy či som chcela či nie a v autobuse či vlaku som si vypočula posledný diel nejakej telenovely či som chcela alebo nie. Pred realitou sa je ťažké ukryť. Deti majú našťastie ten úžasný dar, že na zlé veci rýchlo zabudnú, prípadne si to nechajú vysvetliť „rozprávkovo“. Ja som tá prvá, čo sa bude snažiť, aby verila v Dedo Mráza tak dlho, ako je to možné.

Veľa vecí samozrejme záleží od povahy dieťaťa a človeka. Sme totiž odlišní, niekto potrebuje spoločnosť, iný sa zahrá sám. Nie každý má záujem o šport, niekoho baví vysedávať pri knižkách. Nemôžeme od každého dieťaťa očakávať, že strávi nad stavebnicou 24 hodín, keď je vonku zlé počasie. Všetky hračky raz omrzia. A takisto nemôžeme dieťaťu „narvať“ desať krúžkov, aby si nemalo čas vydýchnuť. Nie každé dieťa potrebuje aby mu organizovali voľný čas, občas je ho dobré nechať, nech si nájde vlastnú zábavku. Osobne som organizovanie svojho voľného času pokladala za nevýslovne otravné. Mám dosť zlých skúseností z detstva nato, aby som svoje deti nikdy nenútila k žiadnej záľube či krúžku. Ak budú chcieť týždeň hrať na gitare, druhý týždeň tancovať a tretí korčulovať, je to ich vec. V každom prípade im kúpim najskôr použitú gitaru a použité korčule z bazáru, aby ma neštvalo, že som investovala do niečoho, čo ich po chvíli omrzí.

Počítač patrí dnes k nášmu životu a je dobré, ak ho dieťa vie používať. Ak ho použije na učenie fajn, ak na zábavku, tiež dobre. Ešte aj organizácia Nobelovej ceny ponúka na svojich stránkach online hry, pravda škôlári sa ešte nepotrebujú učiť krvné skupiny či rozoznávať predmety obsahujúce tranzistor. Čím viac má človek záujmov tým lepšie. Skôr človek bez záujmov je jedna z najhorších alternatív. Poznám to, môj otec nemal žiadne záľuby a väčšinu svojho voľného času sa nudil s cigaretou v ruke a pred telkou. Ja patrím zas k tým ľuďom, čo majú priveľa záľub. čo tiež nie je vždy dobré, veľa vecí nechám nedokončených.

Nuž, vráťme sa k mojej trojročnej. Tak mesiac sme ju nevedeli odtrhnúť od počítača, ale keďže bolo zlé počasie, až tak to nevadilo. Chvíľu som sa bála, či vôbec vstane z tej stoličky, ale po mesiaci ju to prestalo baviť a stal sa z nej fanúšik nožníc. Rozstrihala všetko, čo jej prišlo pod ruku.

Som rada, že malá má veľa záujmov a nestačí jej 24 hodín na hranie sa s hračkami, počítač, vymaľovánky, vystrihovačky, pieskovisko a nechce sa jej do postieľky, keďže ešte niečo nestihla. A nie je zlé, nechať ju občas niečo vyskúšať, čo ju „chytí“ na mesiac a potom toho nechá a nájde si inú záľubu. Je dobré, že sa naučila ako trojročná používať myš a odliknúť reklamu ako otravnú a nepotrebnú. A že má ďalšiu záľubu navyše. Občas sa k počítaču vráti, zvyčajne na deň, keď ju chytá tečenie z nošteka – začali sme tento rok škôlku, tak to máme každú chvíľu. Strávi deň pred počítačom a potom si ho zas dva-tri týždne nevšimne. Iný deň ju neviem dostať z izby, kde sa zhovára so svojimi hračkami či oblieka si bábiku. A ďalší ju zas celý deň neviem zoškrabať z pieskoviska.

A takto sme začínali… Dress Up a Decoration sú vždy dobré hry na učenie sa klikať myšou.

Iba klik a zajkovi sa zmenia ušká či pribudne mašlička. A možno zmeniť i pozadie či dať zajkovi mrkvičku.

Dekorácia poníka. Koníky sú vždy obľúbenou hračkou.

Malý tigrík Timmy.

Jaj, vlastná farma, a to celkom zdarma.

Urob si vlastný perníkový domček.

Veľmi dobré a jednoduché hry má i nickjr.com a nie je „prereklamovaný“.