Bola raz jedna sliepočka. Vyrástla so svojimi deviatimi sestrami na dvore. Jej pán, osamelý starý hundroš na ňu a jej sestry často kričal. Nevadilo jej to, vedela, že jej nič nehrozí. Bol to iba jeho spôsob akým sa im prihováral. Celý deň nemal nikoho iného, komu by sa prihovoril. Choval ich na vajíčka, ich spolubývajúcich zajkov čakal horší osud. Počula ich plakať, keď ich odnášali.

Prežila pokojný život v malom oplotenom dvorci. Papkala, hrabkala, znášala vajíčka. Najzábavnejšie bolo, keď ju vypustili aj so sestrami vyšantiť sa na obrovský pozemok. Od neskorej jesene do skorej jari mohli voľne pobehovať a hrabkať si. Dvor bol veľký a zaujímavý. Bolo tu plno rastliniek, semiačok, ale i červíkov, chrobáčikov a chutných dážďoviek.

Prešlo mnoho dní, mesiacov, rokov. Starý pán sa stále menej vládal o nich postarať. Občas ho odviezla na pár dní sanitka, ale vždy sa vrátil. Ešte i o barliach s bolesťami išiel niekoľkokrát denne ich pozrieť, nakŕmiť, nakričať na nich. V lete rád vysedával na lavičke na slniečku. Zajkovia celkom vymizli. V lete ubudli aj sliepočky. Jej sestry začali pomali zaspávať a už sa nevrátili. Nevedela, čo sa s nimi stalo. Koncom leta odviezla starého pána opäť sanitka.

Štyri sliepočky zostali na dvore. Raz denne prišla dcéra starého pána ich nakŕmiť a vymeniť im vodu. Susedia im tiež často nosili zvyšky zo stola. Dvierka na kuríne i dvorci zostali otvorené. Mohli si robiť čo chceli. Starý pán sa tentoraz už nevrátil, zomrel koncom jesene v domove dôchodcov. Dom i dvor ostali opustené.

Moje deti sa často chodili hrávať k susedovi. Bolo to pre nich zaujímavé miesto. Všade sa povaľovalo niečo zaujímavé, nuž a boli tu zvieratá a ich prvá detská hojdačka. Moja najstaršia dcérka tam doslova strávila celé detstvo pred škôlkou i počas nej. Kŕmila zvieratá, „pomáhala“ starému pánovi kopať, naháňala motýle metlou, ponášala náradie..odhŕňali spolu sneh.. Nevedela dosť dlho hovoriť a ani starý pán toho veľa nenahovoril, tak si tak v tichosti rozumeli. Mohla „babrať“ čo chcela, nevadilo mu to.

Na jeseň, keď začali všetky tri chodiť do školy, už sme vídavali iba štyri sliepočky. Osamotené si cupkali po veľkom pozemku. Často sa tlačili pri našom plote. Možno sa cítili osamotené. Občas som tam zašla niečo im odniesť, ale zväčša tam chodila iba moja matka. Asi pred týždňom susedova dcéra odcestovala a zatelefonovala, aby sme dozreli na sliepky. Začala som tam chodiť denne vymieňať im vodu. Zrno už mali plesnivé. Mali radi zemiakový chlieb a slané tyčinky. Ešteže v záhrade boli zvyšky zelene a v domci vysušená ďatelina.

Pred troma dňami jedna sliepočka zostala sedieť v kúte pri ohrádke. Nevedela sa postaviť a hrebienok mala smutne ovisnutý. Bolo mi jej ľúto, priložila som jej vodu a jedlo. Tak sa napila a niečo zjedla. Ale iba sa šuchtala po zemi. Zavolala som zverolekárovi. Nuž, neviem nič o sliepkach. Mohla byť chorá, nikto im nezatváral na noc kurín. Iba sa tam štyri tlačia k sebe na bidle a ohrievajú sa navzájom. Aj keď zo severnej strany majú stenu, tá krajná mohla nachladnúť. Alebo je to staroba, už budú mať zo desať rokov. Dal mi antibiotiká do vody. Nemohla som ju nechať na studenej zemi, tak som ju preložila do senníka, obalila senom a zavrela. Je tam plno sena, myslela som si, snáď jej nebude zima. Prespala tam, ráno sa prešuchtala k dvierkam. Dala som jej tam vodu s liekom a jedlom. Niečo spapala a celý deň sa dívala na svoje sestry ako behajú po dvorci a deti, čo šantili v snehu. Našťastie pekne svietilo slniečko priamo na ňu. Ďalší deň sa jej prihoršilo. Už sa neprešuchtala k dvierkam, iba zostala sedieť na mieste, kde som ju uložila spinkať. Pozdvihla hlavičku, ale opäť zaspala. Spala, keď ju prišli pohladiť deti. Spinkala a spinkala…. Vyzerala tak pokojne.. zmierená s osudom. Keď som ju prišla pozrieť poobede, už nedýchala.

Dnes ráno sme pochovali sliepočku. Nechcela som dovoliť, aby ju hodili do smetného koša. Môj partner vykopal jamu do studenej zeme, na ktorej prežila svoj jednoduchý, ale užitočný život.

Treba si vážiť sliepočky. Iba dávajú a pýtajú tak málo. Pomôcť sliepočkám je jednoduché, stačí nekúpiť vajíčka či mäso z klietkového chovu. I sliepočka si zaslúži dôstojný život.

Upratala som trochu kurín i ohrádku. Tri sliepočky zostali na dvore. Neviem, aký ich čaká osud.

Dcérka sa ma pred spaním spýtala: „Sliepočka je v poriadku?“. „Pokojne spinká“, odpovedala som jej.

Dodatok. So súhlasom dcéry starého pána sme zvyšným trom sliepočkám našli nový domov na neďalekej farme so zvieratkami u dobrých ľudí. Je tam zo tridsať sliepočiek, po týždni si zvykli na nové kamarátky i na kohúta.