Pochodila som s deťmi viacero Zoo. Často si myslím, že niektoré zvieratká sú uväznené zbytočne, platí to hlavne na tie naše lesné. Ale nič ma tak nešokovalo ako niekoľko domácich mačičiek zavretých v klietke, čo je menšia ako moja izba. Niekoľko z nich spinkalo, niektoré sa tlačili ku sieťke a obtierali a mňaučali. Môjho partnera, ktorý nie je taká citlivka ako ja, to tiež vzalo.

Máme doma dve mačičky, ktoré máme všetci veľmi radi. Sú to sestričky a každá je iná. Jedna je taká dedinská mačka, čo rada pobehuje po vonku a stráži si svoje teritórium. Občas sa príde domov najesť a pritúliť, ale bez nočného potulovania by bola nešťastná. A tá druhá sa túla iba v noci chvíľku, ináč je to rozmaznaná a umňaučaná princezná, ktorá sa celý deň od nás nepohne. Obe sú plaché a k cudzím sa nepriblížia. A obe sú prítuľné a potrebujú pohladiť. A viem si predstaviť aj mačičku, čo žije v byte, je síce sama, kým je majiteľ v práci, ale po večeroch aj tá dostane pritúlenie a pohladenie (teda dúfam). Tie chúďa mačičky v Tatralandii to šťastie nemajú.

Neviem si predstaviť dôvod, prečo by niekto zavieral do Zoo mačku domácu. Teda viem, spýtala som sa, sú to zvláštne rasy. A? Takže majú smolu, že sa narodili ako britská modrá mačka a nie obyčajná oranžová, čo sa tam šťastne potulovala po vonku po tráve pomedzi chatkami a naháňala nočné motýle. Pokojne by ich mohli vypustiť na potulky po okolí alebo dať adoptovať ľuďom z okolitých dedín. Navyše, väčšina návštevníkov sa nikdy ani nedozvie, že sú to špeciálne rasy, nikde žiadna ceduľka. S takou logikou by sa na nás čoskoro spoza klietok zoo mohli pozerať smutnými očkami jazvečíky, kólie či vlčiaci. A ešte nám zato dajú zaplatiť. Čím som nechcela povedať, že mačičky sú menejcennejšie ako psíkovia, vôbec nie. Akurát neviem pochopiť, kde začína a končí ľudská chamtivosť a zneužívanie zvierat.

Zoo má snáď za úlohu predstaviť cudzokrajné zvieratká. Ktoré dieťa ešte nevidelo a nepohladilo mačku? Mačičky sú umiestnené vedľa morčatiek, takže väčšina detí si ich ani nepovšimne, iba utekajú kŕmiť a hladiť morčatá. Zopár dospelých im vsunie prst do klietky a trochu ich poškrabká po srstičke. A aj tak by dáke hladenie hordy cudzích ľudí bolo pre nich skôr stresujúce. Áno, pravdepodobne sa majú lepšie ako mačky v útulku. Keby mi povedali, že ich adoptovali z útulku, ani nemrknem. Ale čistokrvná rasa? A asi sa majú lepšie ako niektoré mačičky, ktoré ľudia zneužívajú na chov a predaj čistokrvných mačeniec na internete. Ale aj tak neviem, kto mal ten chorý nápad zavrieť mačku domácu do Zoo.

Zoo pri Tatralandii má aj ďalšie zvieratká. Žijú tam dva pekne odrastené tigre, môžete si ich pozrieť zvonka z klietky, rovnako ako jedného ospalého leva s troma rovnako ospalými levicami. Sú to mačky, radi cez deň spinkajú, takže sa nedivte, keď ani nezdvihnú hlavu, aby sa na Vás pozreli. V Malkia parku, kde sa vzorne starajú o zachránené mačkovité šelmy by mali väčší výbeh. Priblížiť sa k nim nemôžete, takže ak ste rátali s fotkou tigra alebo leva, tak s tým nepočítajte. A je to aj tak lepšie.

Z mačiek sú skôr populárne bengálske mačky, ktoré možno pohladiť. Bolo tam 7-8 súrodencov, čo sa hravo prechádzali po klietke. Dvaja zo starších sa túlili spolu a tvárili sa, že spia. Ale títo mali aspoň väčší výbeh ako tie domáce mačičky v klietke.

Ďalej sú tam dva medvede, ktorých jediný job je sedieť poslušne pri elektrickom drôte a chytať ovocie do pusy. Všade navôkol sú hory, lesy a stromy. Oni sedia na slnku uprostred parkoviska, kde denne zaparkujú desiatky áut a nemajú tam jediný strom. Parkovisko z jednej strany (vraj s kapacitou 300 áut, úplne zaplnené – tak máte predstavu), parkovisko z druhej strany po okraji cesty, parkovisko pred recepciou Tatralandie, všade autá. A kde nie sú autá sú budovy. Vlastne, zopár stromov im tam zasadili, nemyslím však, že by sa dožili toho, že dorastú. Ak ste rátali s hladkaním medveďov, taktiež nie.

Na parkovisko s 300 autami majú tú smolu kukať sa aj štyri kengury, jedna z nich má bábätko vo vaku. Ak niektorá z nich dovolí, tak si ju môžete pohladiť. Kengury v Bratislavskom Zoo majú niekoľkonásobne väčší výbeh. Keď som tam bola s dcérkou, tri z nich sa tlačili v tieni a jedna ležala bez pohnutia na zemi a strpela pohladenie.

Asi najobľúbenejšou časťou pre malé deti sú dve obrovské haly. V jednej sú morčatá a v druhej zajačiky. S morčatami som nemala problémy, dajú sa kŕmiť a majú sa tam dosť dobre. Vedia aj pekne papkať z ruky. Pravda, musia zniesť niektoré divšie a hlučnejšie deti, ale mali to tam pomerne pekne zariadené. Zo všetkých zvieratiek, čo sú tam na „chytanie“ a / alebo kŕmenie, sa asi morčatá majú najlepšie. Akurát ráno sa tam nahrnie plno detí, rada je dlhá a ošetrovatelia Vás budú súriť, aby ste pustili ostatných (pobyt u zvieratiek je limitovaný na počet osôb). Ak pridete poobede, tak si zvieratká viac vychutnáte (ja som bola u morčiat asi 4x, raz so synom, raz s dcérou a dvakrát s oboma dcérami, tak som si tam posedela).

Mojej najstaršej dcérke sa veľmi páčili zajačikovia, už dlhšie chce zajačika. Hoci hovorí, že niektorí sa triasli a schovávali. Nemajú sa zle, ale keď tam vletela divá, tak osemčlenná rodina s menšími deťmi čo vrieskali na celú miestnosť a pobehovali, tak som sa teda necítila veľmi dobre ani ja.

Lamy na reklamných obrázkoch sa pasú na trávičke, ale ak tam bola nejaká tráva, dávno ju vyjedli z toho malého pozemku. Snažia sa dočiahnuť nejaké stebielka spoza ohrady. To keď k nám zavítalo minulý rok dáke potulné Zoo, tam mali plno lám a poníkov, ktoré deti mohli hladiť a kŕmiť z pohárikov plných mrkvy koľko len chceli.

Motýlia záhrada je pekná a zaujímavá, aj keď Vám príde ľúto, že tie vtáčiky a motýle nikdy neuvidia skutočné slnečné svetlo. Žijú v malom uzavretom byte. A nie je vhodný pre menšie divoké deti, všade sú tam motýle na zemi, jeden zlý krok a motýlik príde o krídlo, ako jeden, čo sme ho videli s otrhnutým krídelkom. A niektorým ľuďom nemusí byť príjemné, že si na nich zasadne hmyz, pre tých to určite nie je. Viem, že je to hmyz, ktorý si tam môžu liahnuť na stovky, ale aj tak. Ten motýlik svoj krátky život prežije zavretý v skleníku. Takisto by ste si mohli zájsť na nejakú lesnú lúku a ľahnúť do trávy a pozorovať motýle vo voľnej prírode.

Zaujímavé sú malé kanadské veveričky, ktoré si môžete v pokoji na lavičke vychutnať, ako by ste boli v nejakom americkom parku. Ak sa odtrhnete od fotenia – aj ja si to občas musím pripomenúť. Teda, mohli by ste si v pokoji vychutnať a pozorovať ich, keby Vám nad hlavami každú chvíľu nehučala vodná strela.

Bolo tam viac zvieratiek, ktorých mi bolo ľúto. Vedľa veveričiek jedna asi bengálska mačka alebo niečo podobné, čo tam v kuse spala, asi sa naučila odignorovať tú strelu, čo tam každých zopár sekúnd hučala. Jeden neidentifikovateľný vtáčik, čo sedel smutne vedľa anduliek sám v klietke. O poníka a dve kravičky (asi tiež super špeciálna rasa, ak musí byť v zoo), ktoré tam lenivo ležia, nikto ani nezavadí, akurát vlak ide občas okolo. Ráno, keď sme odchádzali sme videli poníky „na prechádzke“ na mini trávniku uprostred parkoviska.

Mám pocit, že majitelia tohto Zoo si vlastne nevedia vybrať akým smerom sa uberať a čím chcú byť. Chcú mať zoo? Farmu? Alebo zábavný park? Ich zoo kontakt by mohli premenovať na pet kontakt, lebo jediné, čo z toho je ozajstný kontakt sú morčatá, zajace, bengálske mačky a papagáje. Môžu si spraviť nejakú normálnu farmu s poníkmi a kozičkami, hoci aj lamami, kde sa môže vybehať aj mačka. Ale načo tam miešať medvede a levy. Na ozajstné zoo sú primalí, nie je tam dosť priestoru ani pre zvieratká, čo sú už tam. V „normálnom“ zoo sa viete pokojne prejsť, vychutnať si trochu prírodu a pokoj (o.k. vo väčšine), je tam oddelený oddychový kútik, bufety a hrací priestor.  Tu je to všetko jedno cez druhé, chaoticky natlačené. Ktokoľvek navrhol tú hlučnú strelu vedľa klietok to nerobil z lásky ku zvieratám. Mohli by si brať príklad z Győru, kde je nádherný lanový park uprostred zoo s takmer výlučne prírodných materiálov a žiadna z hojdačiek nevydáva zvuk, pri ktorom zvieratká každých päť sekúnd zamrazí.

Ak chcú kopírovať rakúsky Family Park, nedbám, ale majú od toho neskutočne ďaleko a ak sa zostanú tlačiť pri kúpalisku uprostred parkoviska, ani nemajú miesto na rozšírenie atrakcií. Rakúsky Family Park je tak 10-krát väčší a nezneužívajú tam zvieratá ako atrakciu. Hoci aj tam majú dáku minifarmu, ak si dobre spomínam, ale nie levy, tigre, medvede. V Györi som videla mačičky pokojne voľne behať po zoo neďaleko srniek. Pravdepodobne patria niekomu zo sídliska alebo sú túlavé. Nikomu nevadili. Snáď im pud sebazáchovy zabráni skočiť do klietky k levovi.

Navyše tu sa snažia  vyťažiť z blízkosti kúpaliska Tatralandie a všade nad hlavou sú rozmiestnené obrovské tobogány, čo vyzerá hrozne umelo a škaredo. A zvyšuje to hlučnosť pre tie zvieratká. Ak sa chcú tlačiť vedľa kúpaliska, tak nech si tam vybudujú preliezky a iné zábavné aktivity, ktorým nevadí hluk, a zvieratká premiestnia na vhodnejší priestor: väčší, pokojnejší. „Super ponuka“, že ak ste v ten deň boli na kúpalisku, tak máte zľavnený vstup do zoo sa dá zariadiť aj inak. No ten zľavnený vstup pozostáva z toho, že si zaplatíte 29 Eur vstupenku do kúpaliska a odtiaľ potom ďalšiu vstupenku, myslím 9 Eurovú vstupenku do Zoo. Som si istá, že by sa ten zľavnený vstup dal vyriešiť , aj keby bolo zoo o 200 metrov ďalej pri nejakom lesíku.

My ľudia sme divné stvorenia. Dovolenku chceme stráviť v chatke pri lesíku, ale ideme pozorovať zvieratká v „ich domácom prostredí“ v klietkach doprostred parkoviska…

Keď už píšem o Zoo kontakt pri Tatralandii, pozrime sa na zvyšok „neživých atrakcií“. Snažím sa nenazvať zvieratá atrakciou, keďže to hraničí s cirkusom, čo je iba mučenie zvierat. Navštívila som s deťmi viacero Zoo, ale do cirkusu so zvieratami nevkročím. Tam je moja hranica. Nebudem platiť niekomu za týranie zvierat. Nedbám cirkusy s ľudskými akrobatmi, veľmi rada by som si pozrela predstavenie cirkusu na ľade, čoho sa v južných končinách nedočkám, ale zvieratá v cirkuse by mali byť zakázané.

Atrakcie v zoo kontakt. http://www.zookontakt.sk/atrakcie

Tie bežné:

Je tam nafúkaný jeden skákací hrad s obmedzenou kapacitou, ktorý nájdete „na každom rohu“.  Pravdu povediac, popri pádlovacích loďkách si ho môj syn najviac užil. Kým sa nenaplnil a potom sklamaný sa naň nedostal. Mohli by nafúkať zopár skákacích hradov pri chatkách, hoci aj za poplatok. Niektoré deti potrebujú „minúť energiu“. Aj ma prekvapilo, že pri chatkách nie sú trampolíny, iba hojdačky. Predpokladám, že preto, lebo ich netreba na zimu rozoberať. Spomínala som o niečo vyššie potulné malé zoo, čo k nám prišlo do mesta. Okrem množstva lám, koníkov na kŕmenie, mali nafúkané tri skákacie hrady. Je tam aj trampolína, čo tiež nie je niečo exotické pre dnešné deti.

Jeden mini kolotoč.. krajšie nájdete na hociktorom dedinskom jarmoku. Bol taký „nevyzdobený“, že ani jedno z mojich detí sa nepýtalo previezť. A to oni sa zvyčajne pýtajú na každý kolotoč, ktorý vidia.

Tie nezvyčajné:

Vodná strela. Jedna loďka pre všetkých. Síce netreba dlho čakať, ale je to neskutočne hlučné. Nachádza sa nad veveričkami, vedľa letargickéj bengálskej mačičky, upišťaných anduliek a jedného osamelého smutne hľadiaceho vtáčika, ktorý neviem aký je druh – – toľko o pokoji pre návštevníkov a zvieratká.

Loďky na pádlovanie si môj syn užil, akurát sú iba tri, a keď sa tam postavili traja súrodenci, ktorých rodičia chceli nafotiť na loďkách spolu, musela som ho prehovárať, aby z nej zliezol. A okrem skákacieho hradu, na ktorý vylezie vždy, keď niekde ideme, to boli jediné dve veci, čo ho tam zaujali. Pýtal sa preč skôr ako sa dostal k minigolfu, čo mi je trochu ľúto.

Tie horšie:

Je tam neskutočne malý zrkadlový labyrint s polorozbitým sklom, pri ktorom si dieťa narazí hlavu. Čakala som niečo priestrannejšie a väčšie. Neviem nakoľko to má limit pre širšie osoby.

Vláčik chodí každú pol hodinu. Funguje to tak „úžasne“, že hneď ako dorazí, si musíte nasadnúť, lebo tam čaká množstvo ďalších ľudí, ktorí sa tam nezmestia. Potom čakáte 20 minút s unudenými deťmi, aby ste sa 7-8 minút previezli. V maličkom tuneli je zopár akože strašidelných atráp. A potom pomaličky prejde okolo jazierka, kde je omnoho krajšie sa prejsť osobne. Stratila som 30 minút života a teraz ďalších niekoľko minút opisovaním tak zbytočnej atrakcie, že to ani neviem popísať. Absolútne som nepochopila, prečo ten vláčik nechodí na otočku. Proste nech príde, naplní sa a ide znova, je tam množstvo ľudí čo čaká. Aj keby sa nenaplnil, tak nech ide naplnený do polovice… Vo Family parku to tak funguje a tam je načo sa pozerať z vláčika. Rovnako v Donovalkove chodí vláčik hneď ako sa naplní. A ani som nespomenula, že absolútne nikto nekontroluje, či ste sa bezpečne zapli. Nieže by sa Vám niečo stalo, ak by ste za jazdy vystúpili, keďže aj trojročné dieťa by ten vlak predbehlo. Navyše je vo fajčiarskej zóne, takže ak máte smolu, tak sa s deťmi nadýchate aj cigarety počas toho 20 minútového čakania.

Tie pekné:

Aby som povedala aj niečo pekné o atrakciách. Takže, mini jazierko s rybičkami a kvetmi je naozaj nádherné. Ak si kúpite krmivo pre rybičky, tak sa deti potešia.

Časť s asi 20 minigolfami rôznej náročnosti je tiež naozaj pekná a zaujímavá. Videla som viac 10-12 ročných detí, čo si sa sami snažili prejsť všetky obtiažnosti. Aj moja mladšia dcérka si to prešla. Pravda, netlačila sa, ak bol nejaký minigolf obsadený, ona nie je z tých priebojných. Toto je tichá aktivita, ktorú môžu ponechať v zoo. Akurát tie menšie deti asi nezabaví tak ako skákací hrad. Ostatné dve moje deti prinútili ocka znudené vrátiť sa na chatku skôr ako sme sa tam dostali.  Tak ak si to chcete vychutnať choďte tam skôr, ako budú deti znechutené zo státia v radoch na zvieratká v klietkach.

Svet miniatúr je veľmi pekný. Akurát budete mať pocit, že je krajší a väčší ako ktorákoľvek klietka či priestor, čo majú zvieratká navôkol. Ak sa chcete odfotiť pri Eiffelovej veži, Sydney opere, soche Slobody alebo Big Ben soške, prosím, pre menšie deti je to úplne nezaujímavé. Musia mať tak 12, aby im to niečo hovorilo. Jeden malý chlapček sa tam veľmi bránil foteniu s ockom 🙂

Pravdu povediac, Donovalkovo si moje tri deti užili omnoho viac a ešte aj dnes sa pýtajú, kedy tam znova pôjdeme. Sem sa ani jedno z mojich detí nechce vrátiť.

Musím však pochváliť ošetrovateľov. Bolo vidno, že im na zvieratkách záleží a starajú sa o nich vzorne, nakoľko vedia, boli k nim vľúdni a rovnako aj k návštevníkom (niektorým deťom by nezaškodilo po zadku, takže obdivujem ich trpezlivosť). Upozornila som jednu slečnu, že papagájik, čo mi sedí na ruke je choručký, stál na jednej nohe, privieral očká a nevyzeral v poriadku. Hneď si ho vzala, nafotila a niekde telefonovala. Dúfam, že to nie je nič vážne a že sa vylieči. Rovnako ostatní neúnavne pripomínali ľuďom, aby nebehali, nezdvíhali zvieratká.

Jedlo. Bohatý výber, ale nič vegetariánske pre mňa. A ja nemám rada hranolky ani vyprážaný syr. Chýbali detské porcie. Všimla som si, že to rodičia riešili tým, že jednoducho vzali deťom iba hranolky.

Sokoliari. Aby som nezabudla. Je tam taký malý „amfiteáter“, kde sa konajú vystúpenia sokoliarov trikrát denne. Ja mám rada sokoliarov, vždy si pozriem vystúpenie, ak môžem. Akurát je tam na nevydržanie slnko, my s dievčatami sme ušli. Človek vôbec nemá pocit, že je v horách, okrem jazierkovej časti nikde poriadny strom a prirodzený tieň, všetko buď umelé klietky a domčeky alebo pražiace slnko. Na Donovaloch bolo také pekné predstavenie pod stromami.

A to najhoršie je, že ani zvieratká si nevšimnú, že sú v Tatrách a všade navôkol hory a lesy. Sú obklopené autami, nad hlavami majú tobogány, vedľa klietok im hulákajú prístroje určené na pobavenie ľudí. Toto zoo bolo navrhnuté bez akejkoľvek lásky a ohľaduplnosti ku zvieratkám.

Vstupenka je 14 Eur na osobu od 3 rokov, ak si to kúpite online na gopass ticket, ušetríte „až“ desať centov na osobu 🙂 Vstupenka do rakúskeho Family parku stojí síce 30 Eur, ale je tam atrakcií na tri dni. A neodídete so zlým pocitom, že ste peniazmi podporili zneužívanie zvierat.