Musím priznať, že často ma k napísaniu článku podnietia skôr tie zlé skúsenosti ako tie dobré. V tomto prípade je to učiteľka z materskej škôlky, ktorá rada opakuje, že „aj tak sú vo všetkom éčka“. Za prvé, tento výrok je určite nepravdivý. Už mnoho rokov, ak vôbec niekedy pravdivý bol. A za druhé je to čisté ignorantstvo, ktoré nikdy nepochopím, že vôbec existuje. Stačí zo začiatku naozaj iba trochu „vystrčiť hlavu z piesku“ a začať využívať svoj prvý poznatok zo základnej školy, čítanie, a hneď nájdeme na policiach obchodov tovar s názvom „bez É“. Tu je menší zoznam našich základných potravín, ktoré denne používame a kupujeme… Našťastie nie každý tak zmýšľa a potravín „bez“ je stále viac. Dnes si už pokojne môžeme dopriať raňajky bez éčok.

BEZ

Mnohé potraviny majú priamo napísané veľkými písmenami v nadpise, že sú bez neželaných Éčok, umelých či syntetických farbív, bez konzervačných látok, bez stabilizátorov a bez fosforečnanov.

Klamanie zákazníkov

Žiaľ, ako ukázali testy v Českej republike, nie všetko, čo výrobca tvrdí, musí byť i pravdou. Veselá kráva vyrábaná na Slovensku, ktorá deklaruje „bez Éčok“ na obale, obsahuje fosfáty (taviace soli). Tu je aj linka na testy tavených syrov s videom, iba sa trochu preklikajte reklamou.

https://www.televizeseznam.cz/video/adost/testy-odhalily-osklive-prekvapeni-ve-slozeni-taveneho-syru-63932336

Český výrobca dostal pokutu, slovenský žiaľ nie. Veselá krava to má totiž vymyslené ako kvalitný podvod. Na obale uvádzajú, že tie syry sú z mliečneho minerálneho koncentrátu. Oni teda tie fosfáty a iné éčka nepridávajú, ale „nevedia“, či sú v tej mliečnej minerálnej zmesi, keďže je to výrobné tajomstvo. Určite sa dohodli s dodávateľom sušeného mlieka, že im tie fosfáty pridá už do sušeného mlieka a oni tak nepridávajú do syru žiadne, môžu teda na obal dať, že je to bez E, keďže žiadne nepridali. (Alebo tým rovno kŕmia kravy, ani by som sa nečudovala v tomto svete.) Typický korporátny podfuk. Našli spôsob ako prekľučkovať medzi zákonmi bez toho, aby museli niečo zmeniť na receptúre svojho syra. Majú tam nejakých 6400mg/kg syr, čo je menej ako mala väčšina testovaných syrov (13.000 bolo najviac). Ale v každom prípade je to obrovské klamanie spotrebiteľa a mali by dostať pokutu. A samozrejme zmeniť obal, lebo tie syry sú na našich pultoch naďalej.

https://dennikn.sk/1509383/slovensky-vyrobca-laka-na-taveny-syr-bez-ecok-ale-fosfaty-v-nom-nepriznal/

Nie každý výrobca je však klamár a podvodník, takže dúfajme, že ostatné výrobky sú v poriadku. Ako povedali v testoch, chemické laboratórium doma nemáme.

Balené mäsové výrobky

Mäso, voda, soľ či koreniny – to je to, čo by mali obsahovať mäsové výrobky. Balené mäsové výrobky boli vždy problematické pokiaľ ide o neželané prílohy. Pred pár rokmi Lidl priniesol na trh Pirátske párky, ktoré sú obľúbenými párkami mojej najstaršej dcérky. A nedávno začal predávať aj svoju mäsovú PURE sériu. V týchto výrobkoch nájdete mäso a koreniny. Pri šunkách si samozrejme treba uvedomiť, že sú nekonzervované a jediné, čo ich chráni pred pokazením je ich obalový materiál. Takže ich treba po otvorení naozaj spotrebovať do 1-2 dní, hlavne vo vyšších teplotách. Údená saláma vydrží samozrejme dlhšie. Lidl je vôbec náš najobľúbenejší obchod na potraviny a poovedala som, keď sa budem sťahovať, iba do mesta čo má Lidl 🙂 Uvedomujem si, že nie každá obec má Lidl a nákup mäsových výrobkov bez éčok môže byť zložitejší.

Natierací syr nemusí byť tavený

Syrové vyrobky by mali obsahovať mlieko (syr) a soľ. Žiaľ natieracie syry boli neslávne slávne svojim množstvom éčok. A všetky tavené syry dodnes ešte sú, keďže obsahujú taviace soli, fosfáty, ktoré zabraňujú vstrebávaniu vápnika – a obsah vápnika je vlastne hlavný argument, ktorým sa mliečne výrobky chvália ako užitočná potravina. Takže „zdroj vápnika“ nám z toho vápnika skôr uberá.

Všetky z týchto nafotených patria k našim obľúbeným a bežne ich používame. Bluedino séria je Lidl, donedávna iba jeden druh Gouda syru bol bez éčok, ale v poslednej dobe ich pribudlo viac. Billa má svoj Gouda syr v ponuke už dávno a tiež je bežne dostupný.

Ešte ani maslo nie je úplne „normálne“ mať bez problematických látok. Minule som mala problém kúpiť maslo v Tescu (tam chodíme zriedkavejšie), lebo z nejakého záhadného dôvodu musí Tesco svoje maslo prifarbovať. Neviem kto im nahovoril, že maslo musí byť žltšie, ale mám tam problém kúpiť aj syr. Všade majú zbytočné annato farbivo.

Kečup

Človek by si myslel, že kečup obsahuje rajčiny a dosť. Žiaľ nie je tomu tak a mnohé značky obsahujú i konzervačnú látku. Ale je tu naozaj veľká skupina kečupov bez konzervantov, Hellmanns či Heinz nájdete v mnohých potravinách. A aj Billa sa vydala v stopách Lidl a začala pridávať potraviny bez obsahu éčok. A odnedávna má i vlastný kečup.

Džemy

Rozhodne je výzvou nájsť džem bez konzervačných látok. A bojím sa kupovať aj hotové pekárske výrobky, v ktorých je džem, lebo nikdy neviem, čo za džem mi do tej buchty vložili. Zatiaľ sme na Lidl Maribel džemoch, ktoré obsahujú iba ovocie, cukor, sirup a kyselinu citrónovú. Zato ich teplé slivkové koláče, čo ponúkajú, majú slivkový džem plný éčok, čo nechápem. Pravda, vždy si môžete vyrobiť vlastný, moja matka obľubuje vyrábať marhuľový džem.

Sirupy

Asi by bolo najjednoduchšie, keby sme všetci pili iba vodu. Naše deti však radi i niečo sladšie, dievčatá majú radi malinový sirup a môj syn radšej jablkový. Takže tieto dva sirupy mávame doma bežne a sú bez konzervantov.

Práve včera náš sused lekár vyhlásil (v súvislosti s niečím iným ako potraviny), že najväčším zdrojom rakoviny žalúdka na juhu Slovenska je karcinogénna pitná voda. Neviem, čo je na tom pravda, akurát ma to znepokojilo. Jeho žena robí na onkológii a tam na to majú určite nejaké štatistiky. Ale to je dosť depresívny výskum, do ktorého sa mi vôbec nechce púšťať. Rovnako sme mu nechceli povedať, že juh má aj najviac fajčiarov (vrátane neho), čo rovnako neprospieva ústnej dutine a žalúdku. Človeku sa nechce vždy riešiť nový problém. Videla som bojovať a prehrať boj s rakovinou žalúdka blízkeho človeka a nefajčiara a je to viac ako k zamysleniu… Ako sa hovorí, „bez vánku sa ani lístok nepohne“ a „vložia Vám chrobáka do hlavy“ a hneď začnete uvažovať, či tie sirupy by nebolo vhodnejšie zalievať nejakou Luckou alebo zohnať filter na vodu (čo nebude fungovať, lebo filter odfiltruje hrubé nečistoty a tu pôjde o chemikálie – ak je to naozaj pravda, že voda je kontaminovaná).

V lekárni alebo občas sa stačí opýtať

Nemám rada lekárne a obchádzam ich z ďaleka. Lieky sú v mojich očiach jedom. Nevyhnutným, ale stále je to jed. Na jeseň a na jar, keď sme chorľavejší, musím lekárne častejšie navštíviť. Vedľa detskej lekárky máme lekáreň, ktorá sa viac špecializuje na deti, keďže na vôkol je viac detských ordinácií. A občas nám doktorka odporučí nejaké vitamínové doplnky na imunitu, C vitamín, kalcium a podobne. Uprednostňujem sirupy, nemám rada prášky, potom aby som nad dieťaťom stála, kým celý ten pohár nevypije a pol hodinu bude ohŕňať nosom. Sirupy sú jednoduchšie, strčím do pusy malú lyžičku či priloženú odmerku a zapijeme.

A síce nechcem ani vedieť, čo všetko obsahujú lieky, antibiotiká musíme vyjesť bez ohľadu čo v nich je, ale vitamínové doplnky naozaj nemusia byť plné bordelu. Tak som sa tak minule opýtala predavača, či majú niečo bez konzervačných látok a umelých farbív. Spýtal sa ma, či sme na niečo alergický. To neviem, čo bola za odpoveď, keďže alergie nemajú s tým vôbec nič spoločné, že nechcem, aby deti jedli navyše jedovaté látky ak nemusia. Nič nemali, tak som prišla o týždeň. Hneď bolo na poličke niekoľko sirupov bez konzervantov a umelín.

Cmúľacie cukríky nemám rada, ale lekárne ponúkajú aj cukríky z hroznového cukru, to je cukrík, ktorý sa dá aj prehrýzť, podobný ako PEZ cukríky. Väčšinou sú s vitamínmi, ktorých príjem treba samozrejme potom regulovať, ani C vitamínom sa netreba predávkovať. Občas sa nájdu aj bezvitamínové.

Lízatká tvrdé a „mäkké“

Som veľký odporca tvrdých cmúľacích cukríkov a lízatiek. Myslím, že to ničí zubnú sklovinu viac ako iné potraviny a osobne som nikdy v živote nevydržala cmúľať cukrík. Som z tých netrpezlivejších ľudí, čo potrebujú potravu ihneď pohrýzť a prehltnúť. Aj moje deti, občas keď dostanú cukrík, hlavne syn, tak to nevydrží cmúľať a jednoducho vypľuje. Ďalším nebezpečenstvom tvrdých cukríkov je, že môžu jednoducho deťom zabehnúť, čo sa napríklad stalo mojej matke, keď pracovala bola vychovávateľka. Jedno z detí sa jej skoro zadusilo a odvtedy cukrík pri deťoch nezniesla. Dupkom mi vlasy vstávali, keď pani učiteľka v škôlke po každej splnenej úlohe na maškarnom plese dieťaťu zdvihla masku a vložila cukrík do pusy. Okrem toho, že to bolo „do slova a do písmena“ nechutné, tak deti nie sú psík, že musia dostať za každú úlohu sladkosť do pusy. Potešia sa aj pochvale. Nemám rada, ak sa sladkosti používajú ako odmena. V škôlke mi vždy tvrdia, „ale deti sa potešia“. Nuž, deti sa „potešia aj granátu“, ak im to dáte do ruky, čo neznamená, že to máme robiť. A oni sú v škôlke nato, aby na moje dieťa dávali pozor a vychovávali ho, nie nato, aby mu „robili radosť“ podplácaním.

Keďže moje deti vidia lízatká a cukríky aj u iných ľudí, tak zas nemám srdce im ich odoprieť a občas kúpim za sáčok. Asi najdostupnejšie sú mäkké lízatká z hroznového cukru, či už z DM-ka alebo lekárne. Mnohé z nich však obsahujú vitamíny, tak treba dozrieť na dávkovanie. Nevýhodou DM lízatiek je, že obsahujú červené farbivo karmín získavané z hmyzu, ktorému sa zvyčajne vyhýbam. A pre ktoré som vyhodila všetky červené pudingy, sme iba na kakaovom a vanilkovom.

Tvrdé lízatká musím objednávať z bio obchodov a keďže to stojí i dáke poštovné navyše, vždy objednám viac a deti dostanú z času na čas postupne. Najdostupnejšie lízatká bez akýchkoľvek neželaných látok sú holandské lízatká Candy Tree. Obsahujú kukuričný sirup, kyselinu citrónovú a príslušné ovocie, podľa toho, ktoré lízatko si vyberiete: malinové maliny, pomarančové pomaranč… Dokonca z bio hospodárenia. Moje deti majú radi všetky príchute s výnimkou čiernych ríbezlí, to mi nezjedia.

Mali sme už aj lízatko z javorového sirupu, to nemám nafotené. Ale sú tu lízatká zo včelieho medu, ktoré dokonca vyrábajú na Slovensku, v Trnave, ak sa nemýlim. Volajú sa Beelol. Pôvodne boli dostupné bez príchute, dnes sa už vyrábajú aj s príchuťami maliny a podobne. Tiež sa dajú kúpiť v rôznych bio obchodoch. Tu je linka na facebook, keďže ich stránka v čase písania tohto článku bola nefunkčná.

https://sk-sk.facebook.com/beeLOL/

Certifikovaná čokoláda

Musím priznať, že tak ako nemám rada cukríky tak mám slabosť na čokoládu. Takže máme vždy doma dosť čokolády, ku ktorej majú deti voľný prístup. Myslíme si totiž, že ak majú deti dostatok sladkostí po ruke, tak sa nestane, že uvidia tortu a prehltnú ju na posedenie. Moje deti sú našťastie dosť „cvičené“ na to, aby sa spýtali, či si môžu vziať čokoládu a lízatko a zväčša dostanú odpoveď, že po polievke, obede či inom „normálnom“ jedle môžu. A oni to aj vedia. Stane sa, že si pýtajú viackrát denne, a stane sa, že sa na sladkosť nepozrú zo dva týždne.

Čokoládu uprednostňujeme s nápisom UTZ certifikát. To znamená asi toľko, že pestovanie kakaa, z ktorej je čokoláda vyrobená, je kontrolované a poľnohospodár dostal slušne zaplatené. A aby sa nám nestalo, že v čokoláde sa nájdu zvyšky pesticídov, ktoré sú v Európe zakázané.

Pretože, ak by to náhodou niekto nevedel, väčšina čokolády sa vyrába z kakaa pestovaného v Afrike. Africký farmár je v priemere chudobný farmár a na škodcov citlivé kakao používa lacné – v Európe už dávno zakázané – postreky. Nedivme sa, ak mu riadne nezaplatíme.

Najčastejšie kupujeme Lidl Fin Carre alebo Mister Choc čokoládu alebo potom belgickú Gross čokoládu, tú vo forme morských plodov.

Vyhýbam sa Figaro čokoládam. Vo väčšine, keď si pozriem Figaro čokoládu, či je už obyčajná alebo vo forme Mikulášskeho panáčika, tak na ňom nájdem zopár Éčok.

Druhá veľká kategória, ktorej sa vyhýbam je Kinder čokoláda. Viem, veľa ľudí sa zhrozí, keďže Kinder čokoláda je vo všeobecnom ponímaní detská čokoláda. To, že sa tak volá, neznamená, že je to jediná čokoláda na svete vhodná pre deti. Ale ľuďom to zostalo z minulosti z reklám, aj keď dnes by im to už tak nedovolili pomenovať vzhľadom na zákon o nepovolanej reklame. Nuž, vyhýbam sa jej za prvé preto, lebo je necertifikovaná. Síce Ferrero, ktorému patrí Kinder čokoláda, vyhlásil, že od 20xx roka bude všetka ich čokoláda certifikovaná. Ale zatiaľ ešte stále nie je. Kým plno značiek inej čokolády certifikovanej je. A za druhé preto, že „mám v zuboch“ necertifikované ázijské Ferrero továrne na mini hračky, ktoré deťom vnucujú vo svojich čokoládových vajíčkach. Žiaľ, úplne sa im nevyhnem, keďže babka našich detí si pokladá za povinnosť im ich kupovať. Akurát som si „vydupala“, že nech to zostáva u starých rodičov a nenosia mi to do domu. Dievčatá poslúchnu, aj v obavách, že tie malé hlúposti rovno hodím do sáčku na plastový odpad, môj syn občas niečo privlečie. Môj partner nie je citlivý ako ja, ale minule mi povedal, aby som okamžite to mini puzzle vyhodila, tak smrdelo na kilometre od nejakého lepidla. A mal pravdu, ten zápach bol hrozný, hneď to aj „letelo“. Navyše, je to často hrozné plytvanie. Napríklad na Veľkú noc každoročne dostaneme tri obrovské vajíčka. Deti vykradnú hračku a čokolády sa ani nedotknú. Ich ocko to potom dojedá niekoľko týždňov.

My sme vôbec prestali kupovať všetky čokolády na sviatky, typu vajíčka, zajkovia, Mikuláš.. Pretože potom to zbytočne skladujeme celé mesiace, Mikuláša máme ešte na Veľkú noc a veľkonočnú čokoládu na Mikuláša. Deti dostanú nejakú drobnú hračku, ktorej sa potešia omnoho viac, sladkostí majú nadostatok po celý rok a nie je to pre nich nijaký extra darček. A dávať im Mikulášskych panáčikov iba z povinnosti sa mi vidí hlúpe.

My ani salonky na stromček nekupujeme, tiež jeden z faktov, z ktorých sú v škôlke „zhrození“. Prišla na to reč, keď sa snažili vnútiť mojim deťom salonky z rozobratého stromčeka. Vždy hovorím, keď neviete čo so sladkosťami, tak ich nekúpte alebo vyhoďte. Deti nie sú „smetiak“ na sladkosti, ktoré je Vám ľúto vyhodiť. Minule sa zas jedna z mojich tiet (napriek zákazu) nezdržala a poslala mojim trom deťom tri adventné kalendáre. Keď som sa ohradila, tak som dostala odpoveď, že „čo to má vyhodiť“? A prečo nie, v prvom rade, to nemala kúpiť, nikto jej nedržal zbraň pri hlave s vyhrážkou, že to musí kúpiť. A ak chce niečo darovať, je plno dobročinných organizácii pred Vianocami, ktoré radi prijmú peňažnú podporu.

Poviete si, čo je na tom zlé. Nuž to, že zvyčajne im dávam vybrať kalendár. Majú z toho oveľa väčšiu radosť, ak si vyberú model, čo sa im páči. A aj babka im kúpila kalendár, to už mali tri .. Tri kalendáre na tri deti, to je deväť kalendárov „povinnej“ čokolády každý deň. Ktorá im vlastne ani nechutí a zavadzia na kredenci celé týždne. Často je v tých kalendároch čokoláda, ktorú ani nemajú radi. Povedala som si, že najbližšie kúpim spoločný adventný kalendár plný lego figúriek alebo niečoho podobného, z toho budú mať väčšiu radosť.

Čo je zlé na palmovom oleji.

Jednoduchá odpoveď je, že kvôli palmovému oleju o 10 rokov nebudeme mať orangutany a Sandokanov tiger bude naozaj iba legendou. Niekomu je to možná jedno. Mne nie. A dúfam, že mojim deťom to tiež jedno nebude. Ak vôbec ešte bude čo zachraňovať, keď narastú.

Produkcia palmového oleja údajne zodpovedá asi 8% svetového odlesňovania v rokoch 1990 až 2008. Lesy sa spaľujú, aby ľudia mohli pestovať palmy. Za posledných 20 rokov bolo zničených vyše 3,5 milióna hektárov indonézskeho a malajzijského lesa, aby sa uvoľnil priestor pre palmový olej. Takmer 80% biotopu orangutanov za posledných 20 rokov zmizlo. Ročne stratíme vyše 6000 orangutanov – umierajú od hladu, hynú v požiaroch a farmári ich zabíjajú ako škodcov. Na svete ostáva už iba 400 Sumatranských tigrov.

Alternatívami k palmovému oleju sú repkový, sójový, slnečnicový, olivový, kokosový olej..

Tieto dva produkty obsahujú slnečnicový a repkový olej. Dru tyčinky kupujeme na cesty, keď deti potrebujú niečo na chrumkanie a mojej mladšej dcérke je zle v dopravných prostriedkoch, tak trochu slaného je skôr prospešné. A ja som síce veľkým odporcom kadejakých keksíkov a hlavne čipsov, ale môj partner má občas chuť na čipsy, tak sme sa dohodli na zdravšej alternatíve. A to kukuričné čipsy, zemiakové v dome nepovolím, a bez palmového oleja, tieto sú so slnečnicovým.

Nie každé „éčko“ je zlé alebo aplikácia na mobil

Vždy by sme mali vedieť čo jeme. A najjednoduchšie je, ak to na potravine je napísané: múka, cukor, vajcia. Ale niekedy to máme zložitejšie a nájdeme na želanej potravine aj zložku, o ktorej nevieme čo znamená. Možno je to iba prášok do pečiva, pretože aj „normálne“ zložky majú svoje E čísielko. Aj na tento problém má naša moderná technika riešenie. Existuje totiž jednoduchá aplikácia na smartphone, ktorá zobrazí názov Éčka v „dobrej“ zelenej alebo „zlej“ červenej farbe.

Je ich viac, my používame toto

https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.spajdo.ecka&hl=en