Skôr ako mi niekto „vytkne“ reklamu na minerálku musím podotknúť, že nie som fanúšikom balenej vody. Pri počítači mám plný pohár odstátej vody z kohútika, ktorá mi pripomína, že sústavne zabúdam piť. To je asi chyba žien vôbec alebo chyba našej doby, neviem. Rovnako nejdem tvrdiť, že každý musí povinne vypiť 2 litre tekutiny denne, nikdy by som toľko vypiť nedokázala. Je to iba zovšeobecnenie a príklad toho, že naše telo potrebuje „zhruba“ toľko tekutiny doplniť – v závislosti od výšky, váhy, zamestnania, potenia… Iste, kto prejde na bicykli denne z práce tam a späť potrebuje viac tekutiny ako ten, kto sa celý deň nepohol od počítača. A iste, dospelý s výškou dva metre potrebuje piť viac ako ten, kto meria 1.60.

Ak sa však rozhodneme kúpiť pre rodinu „minerálku“ (schválne v uvodzovkách, pretože nie každá balená voda je naozaj minerálka), mali by sme vedieť, čo kupujeme. Lebo nesprávnym výberom môžeme uškodiť sebe i niekomu z rodiny. A už vôbec by sa náš výber vody pre seba, blízkych či deti nemal riadiť zľavnenou akciou v supermarkete. Samozrejme, nikomu z nás sa nechce študovať zloženie balenej vody popri nákupe, už vôbec nie, ak k čítaniu maličkých písmeniek potrebujeme okuliare alebo na nás pokrikujú nedočkavé deti vysedávajúce v nákupnom vozíku. Ale ak ide o potraviny a zdravie, venujme hodinku svojho času výskumu toho, čo vlastne v tej priesvitnej PET fľaši kupujeme a či je to pre nás to pravé. Máme predsa internet.

Taký Budiš nie je vhodný pre dojčatá a deti, pretože obsahuje viac ako 1,5 mg/l fluoridov.
Vápnik a horčík pôsobia preventívne proti osteoporóze (ideálne sú v pomere 2:1).
Vody ako Cigeľka a Fatra obsahujú veľa sodíka a ich pitie môže viesť ku zhoršeniu srdcovo-cievnych ochorení.
Magnesia zvyšuje činnosť nervového systému a je výborná i „po opici“. Horčík (Mg) je vôbec výborný proti stresu a skleróze.
Ak potrebujeme železo (Fe), tak by sme si mali dopriať Korytnicu, tá je však nevhodná pre obličkové ochorenia, má priveľa vápnika.
A ak trpíme na zápchu, tak si môžeme dopriať Šaraticu.
Pre ľudí s chorobami dýchacích ciest spojených s nadmernou produkciou hustého hlienu sú vhodné jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 litri vody), ktoré uľahčujú jeho vykašliavanie, to a viac radí doktor Ján Fedačko, v rozhovore o minerálnych vodách a ich pôsobení na naše zdravie, ktorý odporúčam každému, kto sa rozhodnol kúpiť si minerálnu vodu.

Ako som spomínala, uprednostňujem odstátu vodu z kohútika, ale môj tlak ma z času na čas prinúti kúpiť si minerálku. Mám nízky tlak, ktorý sa prejaví hlavne v období menštruácie so všetkými „typickými“ príznakmi viac-či menej v závislosti od počasia – únava, ospanlivosť, závraty, horšie videnie, studené končatiny, rýchle modriny, a mnoho ďalších. Ovládam všetko s tým spoločné, koniec koncov začalo sa to niekedy ešte na základnej škole aj spolu s krvácaním nosa, ktoré trvalo vyše desaťročie. Ale, ten nos asi súvisel aj s nedostatkom železa pri dospievaní. Moji rodičia neboli z tých, čo by sa unúvali problém riešiť, iba to odignorovali, takže som sa potrápila. Ale historky z môjho detstva nateraz vynecháme.. V každom prípade, mať nízky tlak, ak nesúvisí s nejakým závažným ochorením, je lepšie ako mať ten vysoký. Samozrejme, najlepšie je mať ten „normálny“. Nízky tlak sa zväčša dá riešiť „v kuchyni“ – stravovaním a niektorými druhmi cvičenia. A tou správnou minerálkou.

Moje deti majú k dispozícii „ružovú“ Lucku od narodenia. Od 12-13 som dala dievčatám na striedačku aj „modrú“ Lucku pre dospelých kvôli pomeru vápnik / horčík a českú Magnesiu, kvôli pomeru horčík/vápnik. Všetko neperlivé, samozrejme. U nás bublinky nepijeme (až na mňa tá občasná Fatra, ale aj to iba pretože nie je bez bubliniek, ináč bublinky doslova neznášam a deti tiež).

Nie každý si uvedomuje, že nie všetko, čo je zabalené v obchode do priesvitnej PET fľaše je minerálna voda. A nie všetko je vhodné na každodenné použitie. Medzi zabalenými vodami nájdeme
– dojčenské vody,
– pramenité vody,
– minerálne vody.

Existuje samozrejme aj zložitejšie delenie podľa obsahu minerálov, ale tým si až tak nemusíme „lámať hlavu“. Ak riešime zložitejší zdravotný problém, tak na tie názvy narazíme a skôr či neskôr vylúštime.

Dojčenská voda, ako i názov naznačuje, je vhodná pre dojčatá, deti, nastávajúce maminy a ako každodenná stolová voda pre rodinu. Patria sem Lucka, Drobček, Rajec.. Takže ak máte obavy z použitia vody z vodovodu, tieto sú vhodné na „výrobu“ dojčenského mlieka a dojčenskej stravy. Pre celý zoznam si kliknite sem prosím.

Pramenitá voda zahŕňa dojčenskú vodu a ešte niektoré značky navyše, ktoré sú vhodné pre každodenné pitie. Sú menej mineralizované ako „ozajstné“ minerálky (do 500mg minerálov/l). Okrem vyššie menovaných sem patria Zlatá studňa či Bonaqua. To sú tie vody, čo si môžeme kúpiť na cestu do vlaku, pre hostí do chladničky na letné posedenie do záhrady a podobne. Pre celý zoznam si kliknite sem.

Nuž a minerálna voda sa už odlišuje od predošlých dvoch kategórií hlavne tým, že nie každá je vhodná pre deti, nie každá je zložením vhodná pre ľudí trpiacich tou či onou chorobou.. Väčšina tu menovaných minerálok má vyše 1500mg celkových rozpustených látok na liter, čo je v porovnaní s takou stolovou vodou akým sú Rajec (300mg) či Drobček (366mg) naozaj veľa.

Takže radšej ju neponúkajme hosťom, hlavne nie tým, ktorých prípadné zdravotné problémy a kombináciu liekov nepoznáme, keďže nie každá je vhodná ako stolová voda pre každodenné či celodenné pitie. Pravda, nie je to „jed“, jeden pohár hosťa asi nezabije, ale vyhneme sa možnému nepríjemnému pocitu.

V podstate minerálku treba piť s mierou a s tým vedomím, že „všetkého veľa škodí“. Nemala by sa používať ako jediný zdroj pitného režimu na celý deň (najviac tak cca 50%). A rozhodne by sme nemali piť tú istú značku dlhodobo (celý mesiac a pod.). A samozrejme, otvorenú fľašu netreba vypiť do 24 hodín, takže sa nemusíme až tak ponáhľať. Ja osobne beriem minerálku ako doplnok stravy vtedy, keď mám problém, ktorý musím riešiť. A tým je u mňa nízky tlak a občasné problémy so žalúdkom, tie však skôr riešim čajom, o tom inokedy.

Tu je zoznam všetkých slovenských minerálnych vôd na trhu, aj so zložením najdôležitejších prvkov (v mg/l), ktoré nebudem odpisovať, iba pár „tipov“, čo si treba povšimnúť. Pre závažnejšie ochorenia sa samozrejme poraďte s lekárom, oni majú tieto vody určite na zozname v počítači a preštudované. A navyše pre istotu si doma jedným okom povšimnite etiketu, zloženie minerálky sa asi extra meniť nebude, ale ľudia robia chyby a „preklepy“, nie všetko info na internete musí byť na 100% akurátne. Pomôže však zorientovať sa.

Čo nízky tlak potrebuje, sú minerály, hlavne sodík (Na), ktorému by sa ľudia s vysokým tlakom mali vyhýbať.

Takže, sodík (Na) Fatra 550, Budiš 370. Aby to nebolo také jednoduché, treba si povšimnúť i vápnik (Ca), ktorého má Budiš viac (172 vs 44,9).

Vápnik je samozrejme skvelý na zuby, kosti, pre športovcov. Ale máme ho z mnohých zdrojov a netreba to s ním preháňať, ako napokon so žiadnym minerálom, môže sa totiž ukladať v močových cestách.

Osobne mám radšej Fatru na tlak a žalúdok, ale niekomu ten vápnik v Budiši nemusí vadiť. Budiš má napríklad i viac draslíka (K), ktorý je dobrý na pokožku, ale môže spôsobovať nízky tlak. Ako je upozorňované i na tu menovaných stránkach, Budiš nie je vhodný pre deti pre vysoký obsah fluoridov.

Ale, ako spomínam, Fatru iba krátkodobo, taká „týždenná kúra“, radšej striedať ako doplnok s inou vodou, a kto má vyšší tlak, nech sa jej zďaleka vyhne.

Pre „normálne“ stravovanie, by sme sa však mali držať minerálok so sodíkom do 150mg.

Kto má vysoký tlak, ten vôbec nechce sodík, ale uprednostní horčík (napr. Magnesia, tá tu nie je na zozname, je česká). A radšej 2x viac draslíka ako sodíka. Ale vôbec pri chorobách srdca sa skôr odporúča vyvážená dojčenská voda či voda z kohútika.

Okrem linky na vynikajúci rozhovor o minerálkach, ktorý som už spomínala vyššie, odporúčam i článok A ktorá je tá najlepšia

A článok Aká voda na aké choroby http://www.copijeme.sk/aka-voda-na-ake-choroby

Pri balených vodách nesmieme zabudnúť, že sú balené do PET fliaš (recyklačné číslo 1). Podľa wikipédie sa každoročne vyrobí 56 miliónov ton PET fliaš. Mnohé z nich sa recyklujú – samozrejme, ak ich ľudia odhodia do recyklačnej nádoby a nie do domového odpadu. Možno nie každý vie, z recyklovaných PET fliaš sa vyrába polyesterové vlákno. Takže môžete mať napríklad koberec z recyklovanej PET fľaše.

Najväčším problémom PET fliaš je, že pomerne rýchlo degradujú pri vysokých teplotách, preto nechávať fľašu v aute uprostred leta nie je dobrý nápad. Do auta je lepšie obstarať si sklenenú fľašu alebo fľašu z polypropylénu (PP), a do nej prípadne preliať minerálku alebo čokoľvek iné. A rovnako nie je dobrý nápad používať PET fľaše dlhodobo na polievanie kvetín. A rozhodne nikdy, naozaj nikdy, neohrievame PET v mikrovlnke.

PET neobsahuje „neslávne slávne“ BPA, akoby mohlo niekoho napadnúť. Jeho hlavným problémom je antimón (oxid antimonitý), polokov, používaný pri výrobe ako katalizátor. Nie je vysoko toxický, ale vzbudzuje obavy a rozhodne by nemal patriť do nášho „pravidelného jedálnička“. Antimón sa dá detekovať na povrchu PET výrobku a síce väčšia časť je odstrániteľná umytím, stále však zostávajú zvyšky na fľaši a môžu migrovať do nápojov. V ovocných džúsoch v Británii vraj namerali až 44.7 µg/L antimónu, čo je vysoko nad povolený EU limit pre vodu z vodovodu (5 µg/L). Povolená hodnota antimónu môže prekročiť limit i pri skladovaní tekutiny v PET fľašiach dlhšie ako rok pri izbovej teplote. Zásoby minerálok na rok dopredu si teda tiež netreba radšej robiť.

Takže, s balenou vodou – takou či onakou – opatrne a striedmo. Môže pomôcť i uškodiť.