Toto bol jeden z našich vydarenejších darčekov pre chlapčeka. Sedel presne vekovo, i záujmovo.

My sme „autíčkoví“, teda náš najmladší potomok. Jedno z našich prvých slov bolo „auto“.  No možno druhé za „nieee“. Máme autíčkovú šiltovku s Bleskovým McQueenom, vedierko s autíčkom a pozeráme Cars, mimochodom pekná Disneyovka. Teda prvá časť, tú druhú ani neviem načo natočili. Malý je naozaj autami unesený, stále s nejakým pobehuje a tak na druhé narodeniny dostal svoju prvú garážovú dráhu, Wader. Je vyrobená z polypropylénu a v Poľsku. S dráhou prišli i dve malé autíčka. Veľmi pekné spracovanie, možno pár zbytočných nálepiek a doplnkov navyše. Dodnes som úplne nepochopila význam zábradlia a neviem kam ho uložiť.

Synček sa s ňou i takmer po roku veľmi rád hrá, či už sám alebo s ockom a dokonca sa ju ani nepokúsil nikdy rozbúrať – čo je pri jeho povahe úplne prekvapujúce, keďže ináč je malá demolačná čata. Takže vrelo odporúčam každému dvojročnému dieťatku, ktorého bavia autíčka kúpiť dráhu zodpovedajúcu jeho veku. Nájdu sa rôzne značky dráh, v hračkárstvach i supermarketoch, ktoré sú vhodné menšie deti, hlavne dbajte na to, aby to nebola iba garáž, ale tie autá sa naozaj šmýkali „dolu“ kopcom. I Wader má také i onaké dráhy, treba si pozrieť poriadne fotky, aby ste neboli sklamaní, že sa autíčka nemajú kde šmýkať. Aj na tejto je sklon vydarený, predsa sa občas stane, že nie všetky autíčka sa zošmyknú úplne dolu.

Pre staršie deti sú možno už zaujímavé rýchlodráhy pre autíčka, také hotwheels alebo guličkové automaty, kde chodia guličky hore dolu. Ale pre dvojročné dieťatko je vhodnejšia dráha zodpovedajúca jeho veku a na tom som trvala. A neľutujeme. Je dosť široká aj na Lego a Ikea autíčka.

Pôvodne som chcela aj na Vianoce nejakú pokročilejšiu dráhu, ale v poslednom čase sa malý začína veľmi hrať i s guličkami, i zo svojej navliekačky si vybral iba guličky. Stále pobehuje so šnúrou z guličiek alebo si ich kotúľa. Tak rozmýšľame, či by na Vianoce nemal dostať nejakú guličkovú dráhu, no uvidíme. Je tesne pred Vianocami a ja ešte nemám pre neho darček. O čo sú dievčatá ľúbiace bábiky jednoduchšie.

Wader značku vôbec odporúčam pre všetky deti od dvoch rokov pokiaľ ide o plastové autíčka. Ich hračky do piesku sú v pohode, o nič lepšie či horšie ako iné značky, a ich hračky do kuchynky a riadiky som ešte nevidela. Ale pokiaľ ide o masívne plastové autíčka naozaj neviem či majú konkurenciu na našom trhu. Lebo naše dve Wader autíčka sú zatiaľ nezničiteľné a to už prežili nosenie troch detí.

Žiaľ, pri starších deťoch je výber autíčok vyrábaných u nás veľmi úzky. To som asi povedala veľmi jemne, skôr nulový. Malého bavia autíčka na zotrvačníky a asi sa musím zmieriť s tým, že všetky sú vyrábané v Ázii. Nedávno dostal jedno, myslím že Dickie značku. Jeho sestra mala narodeniny a aby aj on niečo zo slušnosti dostal. Schválne mu ocko vyberal také, aby sa nedalo vôbec nič odlomiť. Jeden kúsok prehliadol, keďže náš jemný drobček ho mal 5 sekúnd v ruke a už ten kus letel. Zatiaľ funguje a nevyzerá zle. Na moje zhrozenie je však zvukové, občas to vydáva zvuk ako keď niekto ide po ulici s naplno zapnutými reprákmi a počujete až za hrubé múry to „hmm-tata-hmm-tata“ hlboko v mozgu. A ešte robí občas nejaké „pipi“, takže malý ho volá auto „pipi“. Škoda, že si to v obchode neviete odskúšať, takže to je moja prvá skúsenosť so zvukovým zotrvačníkovým autíčkom. Neviem ako dlho bude fungovať, keďže môj syn obľubuje do všetkých vecí nacpať nejaké papieriky a šnúrky, minule som videla ako mu do kolies pokúšal niečo natlačiť. Jediné veľké mínus je, že keď sa podobné hračky pokazia, tak by sa to podľa mňa malo likvidovať ako prístroj na nejakom zbernom dvore a nemôžeme to dať iba tak do zbernej nádoby na plast či odpad. Máme jednu takú krabicu s drobnými prístrojmi, ktoré nemám svedomie dať do smetí a nemá ich kto odniesť do separovaného odpadu, ktorý je dosť ďaleko.

Wader je čistý plast, takže teoreticky by sa to malo dať likvidovať do zberovej nádoby na plasty, prípade, ak to prežije a prestane malého baviť, môžem to darovať do miestneho dojčenského ústavu, kam nosím šatočky. Už som rozmýšľala odniesť naše plyšové hrkálky, teda tie, s ktorými sa už vôbec nehrajú.