Dožijú sa naše deti novej doby ľadovej?
Sneží už niekoľko dní, snehu po kolená, deti sa tešia, že nemusia do školy. Známa takmer každoročná situácia, nič nezvyčajné čo by nám príliš rozhádzalo všedné dni. Vytiahneme sánky, odhrnieme sneh z chodníkov, trochu si zanadávame na cestárov, ktorí nestíhajú odhŕňať sneh z odľahlejších ulíc. Tentoraz je však všetko trochu iné. Snežiť neprestáva, sneží týždne, mesiace… Silné snehové búrky, fujavice, záplavy. Problémy so zásobovaním nepociťujú iba odľahlé obce odrezané od hlavných dopravných ciest. Zlyháva elektrická energia, kúrenie. Tisíce ľudí na sídliskách pociťujú hlboké mrazy, trápi ich hlad a strach. Po slabých, starých a chorých najviac trpia deti. Pod závaľami snehu miznú ulice, domy, mestá. Zo závejov sa vynárajú desivé postavy. Európa, akú sme poznali, prestáva existovať.
Scenár z lacného katastrofického filmu či úryvok z ďalšieho románu R.R. Martina? No dobre, tie príšery zo závejov sú možno prehnané. Alebo nie? Stačí si jedným uchom vypočuť každodenné správy. Akých hrôz sú ľudia schopní uprostred našej ‚civilizovanej‘ spoločnosti, čo potom na pokraji jej zániku. Pri písaní tohoto článku viem ako sa cítila Sarah O’Connor, ale netreba zabudnúť na jeden fakt. Sarah mala s tým koncom sveta pravdu.. Pozrime sa teda na niekoľko neodškriepiteľných faktov.
Fakt 1
Žijeme v období nazývaným štvrtohory. Nato si asi všetci ešte zo školy spomíname. A možno si pamätáme aj fakt, že pre štvrtohory je typické striedanie dôb ľadových s medziľadovými. Doby ľadové trvali veľmi dlho (v poňatí ľudského veku) 80 000 – 100 000 rokov, doby medziľadové iba kratúčko – 11 500 rokov. Dnes žijeme v dobe medziľadovej. Už 12 000 rokov. Dokedy ešte? Pre ľudstvo je 12 000 rokov celá večnosť pre planétu iba okamih.
Fakt 2
Golfský prúd tečie o 30% pomalšie ako pred 50 rokmi. Hmm, Golfský prúd, ďalšia vec na ktorú si matne spomíname z hodín zemepisu. Nuž, Golfský prúd je teplý prúd, ktorému Európa vo veľkej miere vďačí za teplé mierne podnebie. Začína v Mexickom zálive a než sa dostane k Európe stretáva sa so studeným Labradorským prúdom putujúcim zo severu. Pri Grónskom ľadovci. Studená voda je ťažšia, takže Labradorský prúd podopláva Golfský, čo sa však stane, ak topiace sladké vody Grónskeho ľadovca zriedia slanú vodu Labradorského prúdu a túto ideálnu rovnováhu narušia? Čo ak Golfský prúd narazí do Labradorského a prestane prúdiť? Nuž naposledy, keď Golfský prúd pred 12 800 rokmi prestal prúdiť, potom čo sa do severného Atlantiku vyliali pretrhnuté vody z ľadovcového jazera Agassiz, väčšieho ako územie Veľkej Británie, a znížila sa slanosť vody v Golfskom prúde, ústredné kúrenie pre Európu prestalo fungovať. Veľká Británia sa premenila na Sibír a na niekoľko tisíc rokov prišla posledná neskorá doba ľadová – dryas.
Fakt 3
Takže tu máme ďalší fakt, ľadovce sa topia. Hlavne ten Grónsky, čo je veľmi nepríjemný fakt. Bez ľadovcov pohlcujú hlboké vody oceánu čoraz viac svetla. Síce nie všetky ľadovce sa topia, niektoré dokonca rastú. Napríklad 250 km² veľký, 30 km dlhý ľadovec Perito Moreno v argentínskej Patagónii sa netopí. Francúzski vedci porovnávali fotografie svojho satelitu počas posledných desiatich rokov. Ľadovce v západných Himalájach narástli v priemere každý rok od 14-22mm. Nuž, každá nerovnováha je zlá. Priveľa vody bez ľadovcov pohlcuje svetlo, preveľa ľadu bez vody odráža svetlo naspäť do atmosféry.
Fakt 4
Intenzita slnečného žiarenia v posledných rokoch klesá. Podľa astronómov Ruskej akadémie vied najmenšie množstvo energie bude Slnko vyžarovať okolo roku 2040, čo povedie v rokoch 2055-2060 k postupnému ochladzovaniu klímy na Zemi.
Moment, teraz to začína byť neprehľadné. Máme tu teda ozónovú dieru a globálne oteplenie, ktoré roztápa ľadovce alebo globálne ochladzovanie? V skutočnosti pojem globálne oteplenie, ktorým sa politici v poslednom čase tak oháňajú je mýtus. V pojme globálne otepľovanie sú multimiliardy. Tisícky pracovných miest, mimovládnych organizácií, vedcov, funkcií, ocenení.. Obchodovanie s emisiami, drahé výskumné projekty, obrovské granty, výskum alternatívnych zdrojov energií, zvyšovanie ceny elektriny, alternatívne zdroje energie, ktoré spôsobili zdraženie obilia, veterné či fotovoltické elektrárne, ktoré zas zdražujú elektrinu… Peniaze a politika sú silná a nebezpečná kombinácia.
Takže o tom zdanlivom globálnom oteplení…
Oteplenie, ktoré pociťujeme, spôsobujú skleníkové plyny uvoľňujúce sa na mnohých miestach z večne zamrznutej pôdy na Sibíre a v severnej Kanade. Dno oceánov sa doslova otvára, a z nich tiež prúdia skleníkové plyny (metán, kysličník uhličitý) a veľmi horúca voda zohriata na 300 stupňov Celzia. Všade vo svetových oceánoch nachádzajú vedci veľké polia vody zohriatej na vysokú teplotu a vidia i vyvýšeniny komínov, z ktorých prudko prúdi voda. Komíny, ktoré sa predtým nachádzali iba v Tichom oceáne sú teraz i v Atlantiku. Sú dôsledkom zvýšenej sopečnej činnosti na morskom dne.
Robert W. Felix v knihe „Nie ohňom, ale ľadom“ upozorňuje, že sa veľmi rýchlo blíži doba ľadová. V knihe v tejto súvislosti píše: „Tu nejde o globálne otepľovanie, ale o otepľovanie oceánov v dôsledku sopiek pod vodou. Keďže v oceánoch a moriach prebieha teraz táto nezvyčajná sopečná aktivita, do atmosféry sa dostáva obrovské množstvo vlhkosti, ktorá sa na zem vracia v podobe veľkých dažďov na jar, v lete a na jeseň. V zime zase v podobe snehu.
…Keď chceme porozumieť tomu, čo sa momentálne deje na zemi, musíme chápať, že tu ide o periodické cykly. …Otepľovanie morí a chladnejšia obloha – to je smrtonosná kombinácia. Momentálne sa končí prechodné teplejšie obdobie, trvajúce približne 11 000 až 12 000 rokov. Keď do vzduchu napumpujete zvýšené množstvo vlhkosti v dôsledku zohrievania oceánov a morí, dostanete sneh. Nepredstaviteľné množstvá snehu.
…K budúcej dobe ľadovej môže teda dôjsť tak náhle, že to v populácii severnej hemisféry vyvolá chaos. Ale či bude pomalá alebo náhla, varujúcimi znameniami sú mimoriadne silné búrky, silné dažde, fujavice, zanechávajúce za sebou väčšie množstvá snehu a záplavy všade vo svete – a tie môže každý vidieť. Tu nejde o kysličník uhličitý, ktorý produkuje človek. Príčinou sú sopky, niektoré aj jeden a pol kilometra vysoké (a vyššie) a predsa ukryté pred ľudským zrakom, pretože sa nachádzajú v oceánoch.“
Samozrejme nič nie je také jednoduché. Okrem uvedených faktov sú tu ešte ďalšie faktory vplývajúce na klímu planéty:
* Obežná dráha Zeme okolo Slnka nie je kruhová, je elypsovitá. Z času na čas sa mení a jej odchýlky spôsobujú zmenu slnečného žiarenia. Napríklad ak je dráha príliš elypsovitá, na jednej pologuli bude veľmi horúce leto a studené leto, na druhej to bude naopak – studené leto, teplá zima.
* Zemská os taktiež nie je vzor pravidelnosti. Nakláňa sa v rozličných stupňoch a zmeny náklonu spôsobujú zmeny na póloch – príliš veľký náklon napríklad spôsobí predlžovanie dní na severnom póle a nárast teploty až o 15%.
* Hladina oxidu uhličitého v atmosfére by mohla pokojne ochrániť planétu pred novou dobou ľadovou. Podľa najnovšej štúdie paleoklimatológa Lukea Skinnnera, ak zvýšené hladiny emisií uhlíka budú pokračovať ďalších 1000 rokov, de facto zabránia ďalšej dobe ľadovej. (Jaj pre prívržencov tejto teórie, znečisťujme planétu naďalej, nech nám je horúcejšie.)
Niekoľko faktov vytrhnutých z kontextu, zahundre si niekto. Svetovú klímu ovplyvňuje neskutočné množstvo faktorov, nad ktorými si láme hlavu denne množstvo vyučených geológov a meteorológov a nejaká mamička odniekadiaľ zo zapadákova nevidí celý obraz. Iste, môže k nám zajtra priletieť meteorit, premeniť Zem za okamih na horiace peklo a nič s tým nespravíme. Každý druhý rok je podľa nejakého kalendára tým posledným. Desivé nebezpečenstvo globálneho ochladzovania a dlhej stáročnej zimy je však realitou a nie zašlou mýtickou predpoveďou z pradávnych čias. Netreba pred ním zatvárať oči. So živlami nie sú žarty, stačí si pozrieť vystrájanie niektorého hurikánu, čo ak sa nám zrazu vzbúri celá planéta.
Nemyslím si, že nám hrozí vyhynutie, ľudstvo prežilo dobu ľadovú v minulosti, prežije ju i zajtra s vyspelejšou technológiou súčastnosti. Ale civilizácia ako ju poznáme dnes prestane existovať. Podmienky vhodné pre náš pohodlný život sa obmedzia len na úzky pás okolo rovníka (na ktorý sa všetci samozrejme nepomestíme), vyššie oblasti už budú pod pevninským ľadovcom a budú celkom nevhodné pre ľudí, pre naše poľnohospodárstvo. Niečo ako dnes ruská Sibír a kanadská tundra a možno ešte horšie. Týmto obdobím sa človek bude musieť prebíjať dlhé desiatky tisíc rokov, kým sa opäť vráti obdobie prívetivejšej klímy.
Mám rada Európu a želám svojim deťom dlhý šťastný život v niektorom z ospalých nudných stredoeurópskych mestečiek a nie boj o život so živlami a hladomorom. Treba z nich však vychovať silných jedincov, ktorí sa dokážu na katastrofu pripraviť a čeliť jej. Nech sa z nich nestanú ospalé ovečky stratené v každodennej jednotvárnosti či nebodaj znudení politici hrabajúci peniaze pod svoje zadky, ktoré im v okamihu bezcenné zamrznú v bankách zasypaných snehom.
Pridaj komentár