Nedávno sme boli spolu s deťmi na našom prvom „ozajstnom“ divadelnom predstavení. Boli to Smejko a Tanculienka Kde bolo tam bolo. Moje deti majú radi pesničky Smejka a Tanculienky a keď som videla plagát, tak som šla rovno na internet a kúpila im lístky.

Keď mala moja najstaršia dcérka ešte len dva roky, tak jeden z jej obľúbených seriálov bol Požiarnik Sam. A na youtube je video Fireman Sam Live on Stage, dostať to i ako DVD, čo je vlastne divadelná show z Británie. A my sme to videli snáď tisíckrát, každý večer nato tancovala pred spaním, cez deň nám to stále hučalo. O tých pesničkách sa mi snáď už aj snívalo. A občas ma napadlo, že aj u nás by mohli byť podobné akcie častejšie pre tak malé deti. Píšem tu aj linku, aj keď neviem ako dlho bude fungovať, občas si youtube zmyslí, že je niečo proti licencii a stiahne to.

Moja druhá dcérka fázu požiarnika Sama „preskočila“, skôr ju bavil poštár Pat a potom prešla ku Gumkáčom a iným rozprávkam. Ale teraz je môj syn veľký fanúšik požiarnikov a kadejakých autíčok, takže to znova počúvam. Ale vráťme sa k Smejkovi a Tanculienke, iba som chcela akosi vysvetliť, prečo ma ten plagát a celá akcia dosť potešili.

Nebolo to úplne prvé divadlo mojich detí, lebo dievčatá poznajú predstavenia zo škôlky, ale toto bolo také platené s rodinou, presnejšie so mnou… Ja nie som nejaký divadelný fanúšik, ja si vystačím s internetom, ale deti občas potrebujú z domu. A u nás nie je zas tak veľa príležitostí vziať ich niekde, takže sa tešia každej udalosti, či je to už jarmok alebo nejaký festival. A musím priznať, že som neoľutovala.

Predstavenie bolo milé, aj keď podľa mňa začalo trochu tak nesmelo s plyšovým medvedíkom (ale nieže by to bolo pre mňa určené). Občas mám pocit, že začiatky predstavení v divadle sú vždy také nesvoje, kým sa divák a účinkujúci „zohrajú“. Ale potom sa to rozbehlo, bolo tam samozrejme plno pesničiek, skôr pre mladšie deti a škôlkárov, moja najstaršia dcérka je prváčik, aj ju to veľmi bavilo. Veľa menších detí dolu pred pódiom tancovalo, aj keď moje dcéry sú nato plaché, aby šli dolu. Pri časti s „ťahaním repy“ boli 3 deti zavolané na pódium, po prvom dieťati môj trojročný syn hneď chcel ísť tiež „tam hore“. No a mojej mladšej dcérke bolo ľúto, že nemohla byť lienka či myška.

Predstavenie trvalo hodinku, čo bolo tak akurát, hlavne pre môjho synčeka, teraz bude mať 4 roky. Zo začiatku ho to bavilo, ale ku koncu už začínal byť nekľudný a pýtať sa domov. Pravda bolo to aj v piatok večer medzi 17.00-18.00. Navyše bol studený január a poriadna tma. Ja chápem, že ľudia pracujú, ale pre malé dieťa to už začína byť neskoro. Hneď po predstavení sme šli domov, bolo mi trochu ľúto dievčat, chceli sa odfotiť so Smejkom a Tanculienkou, ale vytvorila sa tam dosť dlhá rada, to by bolo čakanie minimálne na 30min, aj keď sa všetci snažili to nezdržovať. Malý by mi však v tej rade určite nevydržal stáť.

Lístky sme kupovali online na ticketportal.sk, stáli 7 Eur, takže to nebolo také drahé. Na portáli je viac kategórií určených pre deti, posielam linku na Smejka a Tanculienku, pravda bude fungovať iba dovtedy, kým je show aktuálna. Boli sme v tretej rade v strede, prvá rada pod pódiom je výborná pre deti, ktoré sú ochotné tancovať. Lebo iba sedieť je pre malé dieťa nepohodlné, musia sa dívať dohora.

Ako vidno nasledujúcej linky, po Slovensku teraz „behajú“ i Šmolkovia. Takže aj na to predstavenie máme lístky mesiac dopredu. Aj keď boli tentoraz drahé, až 12 Eur a nie som si istá, či môj syn vydrží 2 hodiny a nebudem ho musieť vziať skôr domov, uvidíme. Toto bude aspoň doobeda. Neviem, či znesie priveľa ľudí a hluk – z prvého školského vianočného prestavenia mojej dcérky ma prinútil odísť tesne predtým, ako vyšla na pódium, takže to som nevidela. Ale doma ho nechať nemôžem 🙂

Takže z vlastnej skúsenosti určite odporúčam dozor dvoch dospelých na viac detí, aby jeden mohol v prípade potreby odísť s mladším dieťaťom a druhý zostať na predstavení ako dozor, pre dieťatko – deti, ktoré si to chcú dopozerať.

Doplnok

Na Šmolkoch sme boli, netrvalo to dve hodiny, trochu kratšie – hoci tipujem, je to i od obecenstva, u nás to nebolo až tak preplnené. Šmolkovia ma trochu nudili spočiatku, ten úvod s hľadaním Šmolkov bol trochu zdĺhavý, než sa dostali k Šmolkom a „pokecu“ o narodeninovej párty dedka Šmolka to trochu trvalo. A aj deťom trvalo polovicu predstavenia, než sa osmelili sa postaviť a tancovať, boli v podstate trochu menej „vyzvané“ k spolupráci ako u Tanculienky.

Pravdu povediac, Smejko a Tanculienka sa mi páčili viac, neskutočné ako dvaja ľudia vedeli zaujať toľko malých detí. A pýtala som sa aj mladšej dcérky, ktorá si tieto podujatia asi užíva najviac a jediná sa nebála ísť dolu tancovať, ktoré predstavenie sa jej páčilo viac, Šmolkovia alebo Tanculienka a povedala, že Tanculienka.

Na druhej strane musím priznať, že moje deti nie sú práve „Šmolkovské“, vôbec to nepozeráme, niekoľkokrát som im ten seriál pustila, ale nezaujalo ich to na rozdiel od Gumkáčov, Káčerova a „milióna“ ďalších. Takže ja ani Šmolkovské tričká „nezbieram“. Nieže by si deti neužili aj Šmolkov, muzikálové predstavenie je pre nich niečo „iné a nové“. A dobrou správou je, že ani môj (teraz už 4 ročný) syn neušiel a vydržal tam sedieť, aj keď na mne. A nešiel tancovať, hoci na Tanculienke si zatancoval. A odmietol sa odfotiť so Šmolkami – po predstavení bolo fotenie, ale malý sa bál tých „obrovských“ Šmolkov, akurát mu to nepovedzte, keď bude mať 18 🙂 Takže iba jedna moja dcérka sa bola fotiť, moja staršia sa zas hanbila. Ale sľúbila, že s Elsou a Annou sa pôjde odfotiť..

Ach áno, tu je linka na muzikál Elsa a Anna, ktorý sa chystá na jeseň 2017. Očividne stredné a východné Slovensko budú mať tú česť ho vidieť prví. Takže, neviem, kedy sa my k nemu dostaneme a či vôbec. Dovolila som si prevziať obrázok: