5 tipov k výberu potravín
Je mi záhadou, ako to, že môj dvojročný syn minulý týždeň prišiel od starých rodičov v rukách s malinovkou z Jednoty s dvoma Éčkami. Keď Jednota a ďalšie supermarkety sú plné malinoviek, ktoré majú napísané veľkým zeleným písmom bez konzervačných látok. Takže sa dnes už ani nemôžeme vyhovoriť na to, že nevidíme na tie malé písmenká v zložení alebo, že to nemáme čas študovať. Stačí siahnuť po výrobku, ktorý má označenie, že chemické konzervačné látky neobsahuje. Hlavne, ak kupujeme výrobok pre malé dieťa. Ale ani svoje zdravie by sme nemali zanedbávať.
Sirup a nápoje nájdeme i bez chemických konzervantov a farbív. Iba treba čítať, čo kupujeme.
Moje deti nemajú až tak radi klasického brumíka, je prehnane sladkastý, ale táto verzia je menej sladká a u nás obľúbená ako rýchly olovrant.
Zaujímavý paradox, tavené syry sú vyrobky s nápisom „zdroj vápnika“, ale s éčkami, ktoré pri vyšších dávkach môžu spôsobiť odvápnenie kostí (450 a 452)
Zvyčajne obsahujú syntetické taviace soli.
452 Polyfosforečnany, syntetická látka
https://www.dtest.cz/ecka/246/polyfosforecnany?ft=452
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E452
450 difosforečnany, sytentická látka
https://www.dtest.cz/ecka/244/difosforecnany?ft=450
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E450
341 Fosforečnany vápenaté, syntetická látka
https://www.dtest.cz/ecka/165/fosforecnany-vapenate?ft=341
1. Prečo sú Éčka v mojom kečupe
Prečo bežný Hamé kečup obsahuje dve Éčka, keď dostať množstvo kečupov aj bez konzervačných látok?
Éčka v potravinách sú vždy otázne. Nájdeme i názory, že sú neškodné. Nuž, je mi jedno čo kto tvrdí. Zvyčajne je to syntetická látka navyše a ak existuje identický výrobok bez nej, tak je tam nepotrebná. Ak ide o zdravie a hlavne zdravie mojich detí, tak sa radšej držím hesla „Better safe than sorry“. Samozrejme, nebehám po obchode s dlhým zoznamom „dobrých a zlých“ Éčok, tak uprednostňujem potraviny, v ktorých Éčka nie sú a na ktorých je veľkým písmom napísané „bez chemických konzervantov a umelých sladidiel“ „s prírodným farbivom“, „bez syntetických farbív“ a podobne.
Kečup Hamé. Chemicky konzervovaný. E202 sorban draselný, E211 benzoan sodný. Žiaľ veľmi bežný kečup.
E202 sorban draselný
https://www.dtest.cz/ecka/69/sorban-draselny
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E202
http://www.lidicky.cz/diskuse-nazory/ecka/e202-sorban-draselny
E211 benzoan sodný
https://www.dtest.cz/ecka/73/benzoan-sodny
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E211
http://www.lidicky.cz/diskuse-nazory/ecka/benzoan-sodny
Ide to aj bez Éčok. Heinz kečup.
Lidl predáva hore uvedený Hamé s konzervačnými látkami a ešte často i v akcii. Zato ich vlastný kečup Mikado je bez konzervačných látok.
2. Polystyrén vs polypropylén alebo do čoho balia moju smotanu
Prečo je oranžový Rajo jogurt balený do polypropylénu, ale modrý do polystyrénu? A prečo je dvojbalenie Dr Oetker Paula pudingu balené v polypropylénových kelímkoch ale šesťbalenie v polystyréne? Naozaj to výrobcom stojí za tých pár centov navyše tráviť nás styrénom?
Do polystyrénových kelímkov je balených množstvo mliečnych výrobkov. Ako už aj názov naznačuje, polystyrén obsahuje styrén.
Styrén migruje do potravín. Je to dokázaný fakt. Styrén má toxický efekt na neurologickú sústavu a je klasifikovaný ako karcinogénna látka, to je tiež fakt. Napriek tomu legislatíva EU povoľuje migráciu styrénu do potravín. Od januára 2013 je to max 10 mg/dm2
“Plastic materials and articles shall not transfer their constituents to food simulants in quantities exceeding 10 milligrams of total constituents released per dm2 of food contact surface (mg/dm2).”
Právne predpisy pre kontakt s potravinami pre všetky plasty v rámci Eu vrátane styrénových plastov sú založené na systéme vlastnej certifikácie. Výrobcovia plastu majú povinosť zabezpečiť, že produkty, ktoré uvádzajú na trh pre styk s potravinami sú v súlade s platnými predpismi a certifikovať danú skutočnosť svojim zákazníkom. Takže, spoľahnime sa na výrobcov.
V záujme zabezpečenia kvality potravín sú stanovené limity, ktoré upravujú maximálne prípustné množstvo doplnkových a prchavých látok, ktoré smú migrovať do potravín. V prípade styrénu, nie je stanovený špecifický migračný limit pre monomér, avšak pri konečnom výrobku nesmie byť celková migrácia vyššia ako je 10 mg / dm² (1 dm² = 100 cm²).
Štúdia publikovaná v roku 2014 merala úroveň migrácie styrénu z polystyrénových kelímkov do rôznych produktov, vrátane mliečnych výrobkov s rôznych obsahom tuku, kde jogurt (3% tuku), kyslá smotana (6% tuku) a smotana (30% tuku) boli skladované v polystyrénových obaloch pri teplote 4°C po dobu troch dní, varená fazuľa bola udržaná na 80 °C počas 40 minút, horúci čaj stál pri teplote 100 °C počas 20 minút a tekutina tahini (70% tuku), bola uložená pri teplote miestnosti po dobu 7 dní. Z potravín boli extrahované zvyšky styrénu. Obsah tuku a teplota skladovania výrazne zvýšili (p ≤ 0,05) rýchlosť migrácie zo styrénu, zatiaľ čo doba kontaktu medzi potravinami a obalom boli menej relevantné. Najväčšia migrácia bola v tekutine s najväčším obsahom tuku; tekutina tahini (70%) pri koncentrácii 74,0 ug/kg. Vypočítané konzumované množstvo styrénu z každej potraviny u dospelých bolo v rozmedzí 0,012 – 0,123 ug/kg hmotnosti/deň, čo zodpovedá 0,76 – 7,4 ug/deň/osobu. Celkový príjem styrénu na deň bol stanovený vo výške 11,31 ug/deň/osobu. Výsledky predpokladajú, že konzumácia potravín bohatých na obsah tuku v PS obaloch by mohla predstavovať riziko pre zdravie, pretože zvyšujú migráciu styrénu do potravín.
Žiaľ bežné sú i jednorázové polystyrénové poháriky. Podobná predchádzajúca štúdia z roku 2009 analyzovala 162 vzoriek styrénu extrahovaného z horúceho čaju, mlieka a kakaa došla k podobnému záveru. Migrácia je vysoko závislá na obsahu tuku a teplote nápoja.
Kto by chcel styrén vyhľadať v databáze EU, tu je linka, chemikálie majú vlastné čísla
CAS No. 0000100-42-5
https://webgate.ec.europa.eu/sanco_foods/main/index.cfm?event=substance.view&identifier=193
Vy chcete jesť čo i len malú dávku styrénu denne? Lebo ja nie. Takže, ak sa chceme vyhnúť dennej dávke styrénu vo svojom „zdravom“ jogurte či smotane, stačí urobiť jednoduchú vec. Pri nákupe obrátiť kelímok hore nohami a povšimnúť si recyklačné číslo či značku. Ak uvidíte PS (recyklačné číslo 6), položte kelímok naspäť na poličku. A ak nájdete PP (recyklačné číslo 5, veľmi jednoduché, v tomto prípade je 5 dobrá známka na rozdiel od školy), tak si vezmite radšej tento produkt. Samozrejme, nezabudnite si pozrieť aj dátum spotreby na hornom viečku. Keď si to začnete všímať, časom to poznáte i na dotyk, polystyrénové kelímky sú ďaleko krehkejšie, tenšie, „šušťavejšie“.
Žiaľ, ani na značku nie je spoľahnutie. Oranžová Rajo smotana je balená do PP, kým modrá do PS. Možno preto, lebo zvýšené množstvo tuku by znamenalo zvýšenú nadlimitnú migráciu styrénu?
Oranžová smotana – PP, modrá PS. Moja matka si žiaľ nedá povedať a máva i modrú v chladničke, akurát ju má zakázané dať deťom.
Šesťbalenie Paula pudingu je v polystyrénových kelímkoch.
Dvojbalenie Paula pudingu je polypropylénových kelímkoch.
Väčšina ZOTT výrobkov je balená v PP, ale vždy sa treba presvedčiť. Náš obľúbený ZOTT jahodový jogurt je tiež balený do PP.
Olmíci a Kostíci sú balení v PP a navyše sú bez konzervačných látok. Akurát nemám rada, keď pridávajú k baleniu zbytočne tie čínske magnetky a nálepky.
3. AZO farbivá alebo narodeninová torta nebezpečná pre dieťa
Potravinárske AZO farbivá sú kontroverzné a predsa stále povolené. Akosi mám pocit, že EU nevie ako presne ich zakázať, napriek tomu, že ich negatívne účinky hlavne na zdravie detí sú dokázané.
Nové pravidlá označenie potravinárskych farbív v EU budú platiť od novembra 2015. V podstate som to pochopila tak, že EU definovalo, ktoré farbivo sa dá klasifikovať ako skutočne prírodné, t.j. farbiaca potravina a nie farbiace aditívum, prísada či éčko – musí pochádzať z ovocia a zeleniny, má byť minimálne spracované a zachovať si svoje pôvodné vlastnosti. (značky, ktoré spĺňajú pravidlá: FruitMax® od Chr.Hansen, EXBERRY® od GNT, Nature™-Range od WILD Flavors and Specialty)
http://www.foodnavigator.com/Policy/When-is-a-colour-not-a-colour-When-it-s-a-food
Myslím, že Eu si uvedomuje rastúci nárast obáv spotrebiteľov ohľadne farbív, tak sa tvária, že s tým niečo robia. Upravili označenie, čo je a čo nie je prírodné, ale nezakázali nič z Éčok.
Linka na Chr.Hansen prírodné farbivá u nás, ale neviem, či sú skutočne prírodné alebo majú aj neželané prísady a či nie sú určené iba pre veľkoobchod, FruitMax® by mali byť podľa všetkého naozaj prírodné farbiace potraviny a nie farbiace aditíva:
http://www.climax.sk/stranky/farbiva.htm
http://www.chr-hansen.com/products/product-areas/natural-colors/our-product-groups/fruitmaxr.html
FruitMax®
Alternatíva k Ečkam a karmínu. Ale neviem zloženie a či je dostupné i u nás bežne.
V mnohých štátoch, napríklad v susednom Nemecku sa výrobcovia snažia ponúknuť spotrebiteľovi už dlhšie i zdravšiu alternatívu. Farby nie sú príliš intenzívne, ale napríklad na muffinky vystačia.
Nemecký výrobca Biovegan ponúka prírodné farbivo, nie je až tak intenzívne, ale rozhodne zdravšie.
Taktiež bez azofarbív.
Ako si vyrobiť vlastné farbivo:
http://www.delightdulce.com/2014/01/le-technique-how-to-make-natural-food.html
http://nourishingjoy.com/homemade-natural-food-dyes/
http://www.care2.com/greenliving/8-ways-to-make-organic-diy-food-coloring.html/1
Dúhový koláč s vlastným domácim prírodným farbivom
Domáci marcipán na poťah torty:
http://tortyodmamy.sme.sk/falosny-marcipan-na-potah
forum.dortomanie.cz/viewtopic.php?f=11&t=4
Azofarbivá dostali vraj názov z francúzskeho názvu dusíku (azote). Pre zdravie sú nebezpečné a na potravinách, ktoré ich obsahujú musí byť varovanie. Azorubin je podozrivý, že zvyšuje výskyt a prežívanie nádorov. V USA je zakázaný a bol i v Českej republike pred vstupom do EU.
Syntetické červené farbivo. Vyrába sa z kamennouhoľného dechtu.
Čast azofarbív bola zakázana v EU od septembra 2003 a to nielen v potravinách, ale aj v produktoch, ktoré sa dostávajú do styku s pokožkou, napr. v textíliách. Ešte stále však zostalo 6 problematických éčok, ktoré môžu obsahovať cukríky, medovníky, marcipánové figúrky, žuvačky, nápoje. Každé azofabivo musí mať označenie:
môže mať nepriaznivé účinky na činnosť a pozornosť detí
a všetkým produktom s týmto označením sa treba vyhýbať. Treba uprednostniť ovocné či čokoládové cukríky bez šiestich problematických farieb.
Najproblematickejšie farby:
E110 pomarančová žltá
E104 chinolínová žltá
E122 azorubín
E129 allura červená
E102 tartrazín
E124 košenilová červená 4R
Ak potraviny obsahujú tieto látky, musí byť na obale doplnková informácia: ,,Môže mať nepriaznivé účinky na činnosť a pozornosť detí.“
Kde sa môžu nebezpečné éčka nachádzať?
E104 (chinolínová žltá)
Ide o syntetické farbivo zelenožltej farby. Používa sa v nealko nápojoch, cukrovinkách, cukríkoch či zmrzline.
Čo môže spôsobiť?
Žihľavku, hyperaktivitu detí. V USA a Japonsku je už zakázané.
E102 (tartrazín)
Ide o syntetické žlté farbivo, ktoré sa používa nielen v pekárenských či mliečnych výrobkoch, ale je aj súčasťou jogurtov, polievok, omáčok, horčíc či u deti mimoriadne obľúbených žuvačiek, dokonca sa nimi farbia aj niektoré lieky.
Čo môže spôsobiť?
Okrem astmy a detskej hyperaktivity môžu byť príčinou vzniku niektorých alergií.
E122 (azorubín)
Červené syntetické farbivo, pridáva sa do nealkoholických a alkoholických nápojov, cukroviniek, mliečnych výrobkov či konzervovaného ovocia.
Čo môžu spôsobiť?
Alergiu, žihľavku, detskú hyperaktivitu.
E129 (allura červená)
Používa sa často v práškových zmesiach na výrobu nápojov, v dezertoch, cukríkoch, zmrzlinách.
Čo môže spôsobiť?
Alergiu, vyrážky, nevoľnosť, detskú hyperaktivitu.
E110 (pomarančovožltá)
Žlté až oranžové syntetické farbivo. Používa sa v nápojoch, cukrovinkách, zmrzlinách, žuvačkách, instantných polievkach a tiež často pri farbení liekov či výživových doplnkov.
Čo môže spôsobiť?
Alergiu – vyrážky, opuchy, zvracanie, žihľavku či hyperaktivitu u detí, astmu, niektorí odborníci hovoria aj o nádoroch obličiek a nadobličiek.
E124 (košenilová červená 4R)
Jasnočervené syntetické farbivo, ktoré sa pridáva do viacerých obľúbených potravín u detí. Nájsť ho môžete napr. v želé, v žuvačkách, viacerých druhoch zmrzlín či cukríkov. Ani cukrovinky či rybacie výrobky často nie sú výnimkou.
Čo môže spôsobiť?
Alergie, astmu, detskú hyperaktivitu.
Zdroj: http://www.cas.sk/ecka
Ďalšie info
https://www.dtest.cz/ecka?section=1&do=page
https://www.dtest.cz/clanek-2195/sestka-znervoznujicich-ecek
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E102
Ambulancia klinickej výživy – Potravinové farbivá a syndróm ADHD
Klasické potravinárske farby. Nedávajte ich deťom do torty a koláčov. Obsahujú ich ručne robené marcipán a medovníčky.
Klasické éčkové azofarbivá. Sú súčasťou mnohých potravín pre deti. My sme ich kúpili na plastelínu, ale potom sme ich radšej nepoužili.
Gélové farby Wilton. Obsahujú nebezpečné azofarbivá.
V Maďarsku ponúka DrOetker farbivá bez Éčok, u nás však uprednostňuje Éčkové. Ani tieto však nie sú v poriadku, obsahujú konzervačnú látku sorban draselný.
4. Slamky moja nočná mora
Moje deti majú radi slamky. Ľahko sa s nimi pije i dvojročnému dieťaťu. Napriek tomu sa snažím ich styk so slamkami obmedziť, keďže väčšina slamiek na našom trhu je vyrábaná z polystyrénu.
Klasické pruhované slamky sú určite polystyrén, občas ich nájdete s označením a občas bez neho. V niektorých predajňach špecializovaných na oslavy nájdete i tvrdšie slamky, tie sú pravdepodobne polypropylén. Sú však o niečo drahšie a pravdepodobne vyrábané v Číne. Neviem, čo za slamky poskytujú deťom ku krabičkovým nápojom.
„Klasické“ polystyrénové slamky
Jediné prijateľné slamky z viditeľne hrubšieho plastu, pravdepodobne polyetylénu alebo polypropylénu sú vyrábané s týmto produktom. Vyzerá to, že obsahovo tiež nie sú v poriadku, keďže vanilková verzia obsahuje syntetický betakarotén ako farbivo
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E160a
a jahodová z hmyzu vyrábaný karmín.
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E120
O škodlivosti glukózového sirupu som našla viacero názorov, takže zatiaľ neviem presne, čo si o ňom mám myslieť.
Čarovné slamky.
Čarovné slamky
5. Trpká chuť vajec
Nezávislé organizácie bojujúce za práva a ochranu zvierat vynaložili množstvo námahy nato, aby vajíčka boli označené pôvodom.
Číslom 0 sa označuje ekologický chov, ale musím sa priznať, také vajíčka som ešte nevidela. Číslo 1 znamená, že nosnice mali voľný výbeh, číslo 2 signalizuje halový chov a číslo 3 klietkový chov. Pre zjednodušenie, je to ako v škole, čím nižšia známka, tým lepšie. Žiaľ v našich drobných obchodoch s potravinami nájdeme zvyčajne iba vajíčka z klietkového chovu, v supermarketoch sa dajú kúpiť i vajíčka z podstieľkového chovu. A podľa štatistík, Slovákom je jedno, z akého chovu sú vajíčka, hlavne, že sú lacnejšie.
Sliepočky sú krmené kŕmnou zmesou a po jednom roku usmrtené.
Prosím, prebuďte sa a neignorujte celoživotné utrpenie zvieratiek uzavretých v klietkach a siahnite po vajíčkach aspoň z podstielkového chovu. Navyše vajcia z voľného chovu sú predsa len zdravšie.
Dakujem za fajn článok…s viacerými informáciami sa úplne stotožňujem, no chcem upozorniť, že nie vždy je potravina označená veľkou nálepkou bez konzervačných látok skutočne taká ako je prezentovaná, treba skutočne čítať aj zadnú etiketu a verím tomu, že ak máme čas sedieť pri seriáloch a internete, tak by sme mali mať čas aj na vlastné zdravie…no a čo sa týka výrobkov ako je paula, kostíci a podobne, nemyslím si, že sú to výrobky vhodné pre deti, napriek informácii, že neobsahujú konzervačné látky…moje dcéra vôbec nevie čo to je a je šťastná aj bez toho:-)
a ešte by som chcela zareagovať na tie čarovné slamky-ochutnali ste to niekedy? Je to tak strašne hnusne sladké, že ani ja by som to nepila nie to ešte to dať deťom. A aj zloženie ako som si prečítala, nie je nič moc pretože všetky obsahujú glukozový sirup, ktorý je vyrábaný chemicky a spôsobuje hyperaktivitu u detí, vo vanilkovej variante je betakaroten, ktorý je tiež vyrábaný synteticky a je úplne odlišný od toho prírodného a v jahodových slamkách ak dobre vidím je karmín, ktorý je označený ako nevhodný pre deti, ako alergén živočíšneho pôvodu a dokonca niektoré výskumy dokazujú, že môže spôsobovať rakovinu, astmu, sennú nádchu a hyperaktivitu.
Dúfam, že sa pisatelka článku nenahnevá, no nedalo mi na to upozorniť.
Prajem pekný deň.
Dobrý deň, ďakujem za podnetnú odpoveď a hlavne upozornenie ohľadne slamiek. Článok opravím, najskôr budete mať pravdu a budem ich musieť doma zaraziť, ja som to už raz spravila na istý čas, keď sa mi zdalo, že to deti prehaňaju.. (pri mojej matke je to ťažšie, niečo ako podate prst, zhltne Vam ruku, ak jej niečo raz povolim, tak potom toho navlači do domu za vrecia)….čo už, všetci robíme chyby. Myslím, že od zajtra budú zakázané (pri takýchto zákazoch ma žiaľ vždy čaká hádka s matkou). O glukózovom sirupe som pravdu povediac nevedela, že je škodlivý, ale každý deň sa učíme, preštudujem si to. Ohľadne karmínu s vami súhlasím, je to hnus vyrábaný z hmyzu, viem o tom, som dosť silný vegetarián už od dákych 16 s výnimkou tehotenstva, keď som konzumovala ryby. Ale ze je spajany s rakovinou pokozky, to som nevedela
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E120
https://www.dtest.cz/ecka/11/kosenila?ft=karmin
Betakarotén som tiež nevedela, vďaka, máte pravdu farbivo je vyrábané synteticky a úplne odlišné od prírodného betakaroténu
http://www.zdravapotravina.cz/seznam-ecek/E160a
Slamky ráno ochutnám, ale budem musieť s vodou, lebo ja mlieko ani neovoniam, hned mi je zle.. U nas ak deti chcu mlieko a nie som si ista, ci je v poriadku, tak zabehnem k ich ockovi, aby ovonal a ochutnal. 😀
Pokiaľ ide o jogurty, nie som jogurtova, ani som ich vyslovene nikdy nekupovala, a ani neverím na reklamu o zdravom zdroji vápnika a podobne. Hoci nepozerám telku tak zo 10 rokov, takže neviem či ešte chodí dáka Danone reklama čo voľakedy. Deti si občas niečo vyberu v obchode. Snažím sa to regulovať, nie vždy s úspechom. Mám vlastný negatívny názor na mliekárenský priemysel, ale neviem, či má zmysel dávať sa do boja s takou gigantickou mašinériou podporovanou štátom. V niektorých veciach sa občas cítim ako don quijote.. V každom prípade, to nemala byť reklama na jogurty v článku, ale „výuka“ či upozornenie na polystyrénové kelímky.
Určite to nebol útok, že by ste robili reklamu na nejakú značku jogurtu, mne sa len zdajú tieto vymysleniny veľmi presladené aj keď sa prezentujú ako zdravé:-(
A ja veru jogurtová som, ale robím si ho doma. Aj dcéra ho má rada, ale jeme ho s domácim džemom ak chceme sladké:-)
Ja som ale veľmi rada, že na internete pribúda takýchto podnetných článkov aj o obaloch v ktorých sú potraviny balené, pretože aj to je veľmi dôležité a bohužiaľ ľudia vo všeobecnosti nevedia separovať odpad:-(
Veľmi chápem aj problém s rodičmi:-) Mne tiež dlho trvalo kým som tých mojich vycvičila a aj tak sa mi to nepodarilo úplne…
Prajem veľa úspechov v boji s týmto nezmyselným umelým svetom, pretože zmysel to má!!!! Určite aspoň kvôli našim deťom:-)