Organizácia Greenpeace vyvinula pyramídu plastov ako názornú ukážku škodlivosti jednotlivých druhov plastov na zdravie človeka a životné prostredie, a zároveň ako praktický návod poskytujúci alternatívny materiál, ktorý by nahradil používanie PVC v bežnom živote.

Na vrchole pyramídy, ako najškodlivejší zo všetkých plastov, stojí PVC. Najmenej škodlivé z ropných plastov sú polyetylén a polypropylén. A na dne pyramídy sú bioplasty vyrábané z obnoviteľných zdrojov.

Takmer 50% PVC sa používa v stavebníctve – potrubie, elektroinštalácia, podlahy. Hoci sa PVC zdá byť lacným stavebným materiálom, jeho výrobcovia zabúdajú upozorniť spotrebiteľa na vysokú daň, ktorú platíme za jeho používanie. Polyvinylchlorid je unikátny svojím obsahom chlóru a prísadami, ktoré z neho robia jed pre životné prostredie počas celého životného cyklu. Vinylchlorid je známy karciogén. Pri výrobe, likvidácii či náhodných požiaroch sa z PVC uvoľňuje dioxín, chlorovodík a ďalšie jedovaté látky. Kvôli chlóru a prímesiam je jeho recyklácia takmer nemožná. Prídavné látky, ako zmäkčovadlá (ftaláty) , nie sú viazané na plast a uvoľňujú sa pri používaní (podlahy, hračky). Po dosiahnutí konca svojej životnosti sa PVC môže likvidovať dvoma spôsobmi: uložením na skládke, na ktorej vylučuje po stáročia jedovaté prísady alebo spaľovaním, pri ktorom sa vylučujú do okolia vysoko jedovatý dioxín a ťažké kovy.

Pre všetky aplikácie PVC existuje bezpečnejšia alternatíva. PVC môže byť nahradené či už prirodzeným materiálom (papier, drevo) alebo menej problematickejšími druhmi plastov. Väčšina plastov však predstavuje riziko pre životné prostredie a prispieva ku globálne kríze, ktorá vzniká hromadením neodbúrateľného odpadu.

Polystyrén (PS) je používaný v penovej forme na izoláciu i v pevnej forme ako nádoba na potraviny. Jeho výroba zahŕňa použitie známych karciogénnych látok (benzén) či látok,  ktoré sú podozrivé ako karciogénne (styrén, 1,3 butadién). Styrén je jedovatý pre reprodukčný proces. PS možno technicky recyklovať, jeho recyklácia je však nízka, i keď vyššia ako u PVC.

Polyuretán (PU) sa používa pri izolácii a ako mäkká/penová podložka (napr. koberca). Aj PU používa niekoľko nebezpečných medziproduktov a vytvára početné nebezpečné vedľajšie produkty. Patria medzi nich napr. fosgén, izokyanáty, toluén, diamíny, ozónovú vrstvu poškodzujúce plyny metylénchlorid a CFC, ďalej halogénové spomaľovače horenia a pigmenty. Spaľovanie PU uvoľňuje nebezpečné chemické látky ako sú izokyanáty, oxid uhličitý, kyanovodík, PAU a dioxíny.

Akrylonitril-butadién-styrén (ABS) sa používa ako tvrdý plast v mnohých formách: potrubie, nárazníky v autách, hračky (tvrdé stavebné bloky, napr. Lego). ABS používa množstvo nebezpečných chemických látok. Patria medzi ne vyššie spomínané butadién a styrén a akrylonitril. Akrylonitril je vysoko toxický a ľahko absorbovateľný pre človeka pri vdýchnutí alebo priamo cez kožu. Akrylonitril je klasifikovaný ako pravdepodobný ľudský karciogén, podobne ako sú styrén a butadién. Nie je však toxický počas svojho života, počas výroby áno.

Polykarbonát (PC) sa používa na výrobu množstva produktov ako sú napr. CD a až donedávna dojčenských fliaš. Zvyčajne sa vyrába za využitia vysoko toxického fosgénu derivovaného z plynného chlóru. PC síce nepotrebuje prídavné látky, ale potrebuje rozpúšťadlá pre výrobu, ako je dichlórmetán, karciogén. Ostatné druhy rozpúšťadiel môžu zahrňovať chloroform, 1,2 dichlóretylén, tetrachlóretán a chlórbenzény.

PET je vyrábaný z etylénglykolu a dimetyl tereftalátu. PET je všeobecne používaný na výrobu fliaš a často obsahuje prísady ako sú stabilizátory proti UV žiareniu a spomaľovače horenia. Recyklácia PET fliaš je vysoká v porovnaní s ostatnými druhmi plastov.

Polyolefíny, ako sú polyetylén (PE) a polypropylén (PP) sú jednoduchšie polymérové štruktúry, ktoré nepotrebujú zmäkčovadlá, hoci aj oni sa vyrábajú za použitia prídavných látok, ako sú stabilizátory UV žiarenia a tepla, antioxidanty a v niektorých prípadoch i spomaľovače horenia. Polyolefíny predstavujú znížené riziko a majú najväčší potenciál pre mechanickú recykláciu. PE i PP sú univerzálne a lacné a môžu byť navrhnuté tak, aby nahradili takmer všetky aplikácie PVC. PE môže byť pevný i pružný bez použitia zmäkčovadiel. PP je ľahko rozložiteľný a taktiež použiteľný v množstve aplikácií.

V porovnaní s PVC, PE a PP používajú menej problematické prísady, majú zníženú priepustnosť na skládkach, znížené riziko pre tvorbu dioxínu pri horení (za predpokladu, že  neboli použité brómované / chlórované spomaľovače horenia) a znížené technické problémy a náklady pri recyklácii.

Vynikajúcou alternatívou na nahradenie ropných plastov sú bioplasty vyrobené z prirodzených produktov ako sú škrob a celulóza. Rýchlo sa degradujú a je ich možné kompostovať. V súčastnosti je veľká snaha nahradiť aspoň jednorázové produkty s krátkou životnosťou (napr. obaly) bioplastami.

Pri pohľade na pyramídu nesmieme zabúdať, že pridanie akýchkoľvek toxických prísad (aditív) do akéhokoľvek druhu plastu mení jeho dopad na životné prostredie a zdravie človeka. Napr. brómované spomaľovače horenia spolu so stabilizátormi ťažkých kovov pridané do polyolefínov či bioplastov výrazne zvýšia úroveň nebezpečnosti produktu a tým zmenia jeho postavenie v pyramíde. Väčšina aditív sú perzistentné organické polutanty (POP) spôsobujúce vážne poškodenie životného prostredia.

Schéma problému obalov:

* $ / ton je vplyv na životné prostredie, ktoré majú náklady na výrobu každého plastu

* HDPE, LDPE, PP, PS majú približne rovnaké hodnotenie vplyvu na životné prostredie

* u PET/PETE je  dopad na životné prostredie dvakrát vyšší ako predchádzajúcich štyroch druhov plastov

* u PVC je dopad na životné prostredietakmer šesťkrát vyššie ako u PET predovšetkým z dôvodu karcinogénnych emisií.

Iba 1,8% z obalov plastu sa recykluje.

Zdroje:
http://archive.greenpeace.org/toxics/pvcdatabase/bad.html
 http://inspirationgreen.com/plastic-packaging-waste.html