Moja dcérka dostala tento kartónový domček krátko po druhých narodeninách, na Vianoce. Myslím, že je to v poriadku, aj keď pokiaľ ide o výzdobu, vhodnejší je samozrejme starší vek. A tie domčeky sú 3+. Ale nikto od nej nechcel, aby ho vzorne vymaľovala. Je vyrobený v Nemecku a v Lidli ho mávajú asi dvakrát ročne, pred Vianocami a niekedy na jar, tesne pred letnými prázdninami. Je dosť veľký, u nás sa do neho zmestil ocko aj s dvoma deťmi. Myslím, že nájdete podobné domčeky aj v Tescu.

Samozrejme, nie je to darček pre jednoročné dieťa. Ale moje mladšie deti sa k niektorým hračkám svojej sestry dostali  predčasne. Jednou z tých hračiek bol i tento domček. Keď moja druhá dcérka začala chodiť po štyroch, hneď si ho obľúbila. Teda jeho druhú verziu. Náš prvý, tento Vianočný domček, padol za obeť odplienkovaniu mojej najstaršej v lete – asi viete čo tým myslím.

Takže druhorodená sa tam rada schovávala, hrali sa so sestrou na naháňačku. Istý čas sa naše druhorodené odmietalo inde vykakať ako v tomto domčeku – pekne sme jej tam museli odniesť bilíček, nechala si podať hračky a zavrela okienka a urobila si z neho vlastnú toaletu. Tento druhý domček padol tiež za obeť odplienkovaniu.

Tak sme teda kúpili tretí domček, ten neprežil prehnaný záujem môjho synčeka, ktorý ho začal priveľmi šklbať a ohryzávať, tak sme ho museli zlikvidovať.  Ten bol zatiaľ náš posledný. A iste taký domček ešte kúpim, deti ho často spomínajú, iba musím počkať kým náš malý ničiteľ trochu podrastie.

Iba som chcela povedať, že deti majú radi krabice, skrýše, domčeky. Radi sa hrajú na prvú schovávačku, na chvíľku ukryjú svoje malé poklady. A či už použijete jednu kartónovú krabicu, preložíte deku cez väčší stôl (pozor na hlavičky), kúpite malý látkový zámok či stan – čo som chcela, iba som nenašla dosť veľký pre tri deti (majú jeden u starých rodičov látkový, ale je to naozaj malinké) alebo mini plastový domček, ktorý môžete použiť vnútri i von, urobíte každému malému štuplovi na štyroch i dvoch ohromnú radosť.

Malý má teraz svoju krabicu v izbičke. Je to obyčajná kartónová krabica od prastarého televízora mojich rodičov. Musela som totiž ukryť káble a nič lepšie ma nenapadlo. Oni sú síce pod latou, ale malý začal vyšklbávať i to. A veľmi rád sa do nej ukrýva a jeho sestry sa k nemu chodia do tej krabice hrávať „na psíka“.

Od Vianoc 2014 máme tento domček. Z polypropylénu. Pekná myšlienka, nič moc prevedenie. Dosť nahrubo opracované, okenice malý odtrhol do 5 minút, takže ocko rovno prišroboval. Poslali nám ho bez dverí, ale hneď to aj napravili, česť predajcovi, do týždňa sme mali náhradné. Nuž a výzdoba sú nálepky, ktorých je škoda, ale môj dvojročný ich pravidelne chodí ošklbávať, veľa toho nezachránime. Deti sa v ňom však radi hrajú, do záhrady u babičky by som im dopriala drevený, ale to je trochu nad moje finančné pomery.

Von ho nedoporúčam. Nevydržal zimu, vietor ho odfúkol (napriek tomu, že sme ho pripevnili o zem) a rozbil na kusy. Poputuje do zberu. Vnútri sme zostali s papierovým domčekom a vonku opäť nemáme žiaden.

Malý má túto Starplast hojdačku.

Ak chcete vyrobené v Európe, tak Smoby domčeky sú vyrábané vo Francúzsku, ale sú podstatne drahšie.

Ako deti rastú

Nuž, ak máte záhradu a môžete si to finančne dovoliť, určite deťom doprajte drevený domček, prípadne i skrýšu na strome, ak niečo také zvládnete realizovať. Deti to ocenia iste ešte i na strednej.