Neviem, či si dnes ešte niekto pamätá spievajúcu Veroniku z rumunského muzikálu z roku 1972. Malé dievčatko z detského domova ani za svet nechcelo požičať svoj kúzelný „raneček“ plniaci želania, ktorý dostala od víly na narodeniny. Za trest jej darček uletel a ona prežila dobrodružstvo s prefíkanou líškou, zajačikmi, myškami a kocúrom v čarovnom lese. Moja malá dvojročná dcérka je z Veroniky unesená. Možno preto, že je rovnako ukecaná, uspievaná a „nedám nedám nedám“ hračky svojim súrodencom. K „poučeniu“ z rozprávky, že má požičať veci sa ešte akosi nedostala. Takže popri „ujovi s dlhým nosom“, t.j. poštárovi Patovi, pozeráme Veroniku každý deň, na raňajky i pred spaním a pesničky mi sústavne „dunia“ v hlave. Mimochodom, na tom poštárovi niečo bude, keďže aj pre moju staršiu dcérku to bola obľúbená rozprávka až kým ho nezatienil požiarnik Sam.

A keďže ma Veronika zaujala, tak ma napadlo si zistiť, ako sa dnes má. Rumunské filmy a herci nie sú práve podrobne popísané na imdb.com či na wikipédii a rumunčina nie je mojou silnou stránkou, takže som sa musela spoľahnúť na anglický preklad rumunských článkov môjho Google Chrome.

Lulu Mihăescu alebo niekdajšia Veronika, dnes Luminita Petre, má 45 rokov a žije v kanadskom Vancouveri, kde vyučuje hru na klavíri. Je vraj šťastná a jej dcéra Ana Petre má 22 rokov.

V roku 1972, keď Lulu hrala malú Veroniku po boku vtedajších rumunských populárnych hercov, ktorých mená nám nič nepovedia, mala štyri roky. Za jej výkon vo Veronike ju prirovnávali k slávnej Shirley Temple. Jej chutné kučierky vraj neboli pravé, doniesli ich až z Paríža.

Lulu sa narodila sa v roku 1968 v muzikantskej rodine a očividne nemala iba herecký talent ako Shirley ale i podobne ambicióznu matku. Pravda, Shirley to mala bližšie k Hollywoodu a tak stihla natočiť viac filmov. Lulu si zahrala iba v piatich filmoch, vo Veronike, v jej pokračovaní, ako osemročná v ďalšom muzikály. Jej herecká kariéra skončila vedľajšou úlohou v dvoch filmoch z cirkusového prostredia v rokoch 1982-83. Všetkých jej päť filmov režírovala Elizabeth Bostan.

Záujem o hudbu ju očividne neopustil, vyštudovala hru na klavíri na konzervatóriu. V rokoch 1986 – 1989 hrala a spievala v jednej známejšej rumunskej rockovej kapele. O Timpuri Noi (v preklade vraj New Times, Nové časy, v slovenčine to znie hrozne, možno Nová éra by bolo výstižnejšie) nájdete zmienku i na wikipédii a majú i fan stránku, pravda v rumunštine, kde nájdete i pár rozmazaných čierno-bielych fotiek.

http://en.wikipedia.org/wiki/Timpuri_Noi
http://www.rockmania.net/timpuri.noi/

V roku 1996 sa Lulu presťahovala do Kanady. Jej meno sa opäť objavilo v správach v roku 2008, keď sa súdila za copyright na Veroniku, vydanú v elektronickej forme v rokoch 2003-2008, za čo nedostala ani cent. Súd síce vyhrala, ale z požadovaných £ 70,000 (ekvivalent 20,000 EUR) dostala vraj iba nejakých 7000 Eur.

Fanúšikovia niekdajšej Veroniky ju môžu vidieť iba na Facebooku, kde z času na čas publikuje niekoľko fotiek dostupných pre verejnosť.

Trochu smutnou iróniou iba práve to, že asi najznámejší rumunský film v našich končinách je o ďeťoch z detského domova z krajiny, ktorá sa po páde komunizmu tak smutne preslávila zábermi o opustených deťoch zo sirotincov.