Moje deti majú problémy rozoznávať príslovia a porekadlá. A nie sú samé. Mnohé síce poznáme, ale nie je ľahké rozoznať, ktoré je príslovie a ktoré porekadlo, to za prvé. A za druhé, od detí v učebniciach a pracovných zošitoch vždy chcú vysvetliť, čo to znamená. A to často neviem ani ja, aj keď mám predstavu. Ale neviem to preto, že som sa to „natvrdo“ naučila, viem to z rokov skúseností, že som to niekde začula alebo si domyslím súvislosť. Nie je to ľahké, formulovať a vysvetliť dieťaťu. Internet je plný zoznamov prísloví a porekadiel, ale čo tomu chýba je vysvetlenie. Ja nepotrebujem zoznam 50 prísloví, v ktorých sa vyskytuje slovo „chlieb“. Ja potrebujem jednoduché preformulovanie zvratu „Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť“ do „normálnej“ vety.

Rovnako si myslím, že sa to v slovenskom jazyku s prísloviami a porekadlami preháňa. Je jedna vec, naučiť deti, že niečo také existuje a zopár príkladov k tomu a druhá vec akosi „nútiť“ ich, aby sa ich naučili, lebo budú v písomke. Je to akoby ich teraz začali učiť latinčinu, čo je mŕtvy jazyk, potrebujú ho odborníci, ale normálne v bežnom živote ho nepoužijeme. V čítanke pre 4. ročník , bol zoznam 20 prísloví a porekadiel. 99% moje deti v živote nepočuli, načo by aj. Ja viem, že to bolo myslené dobre, ale jedno malé cvičenie nám nemusí zabrať zo 3 hodiny času na skladanie a vysvetlenie. Bolo to priskoro, nech sa sústredia na vybrané slová a čítanie, a mne ako rodičovi zaberalo dosť veľa času všetky tie slovné zvraty prejsť a formulovať si jednoduché vety, ako dieťu vysvetliť, čo to vlastne znamená.

ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

= tvorba ľudu. Sú to výroky ľudovej múdrosti. Vznikli na základe dlhodobých skúseností, zážitkov, prípadne pozorovaním prírody.
Šírili sa ústne, preto existuje viac verzií.
Ľudová slovesnosť môže byť veršovaná (ľudové piesne)
a neveršovaná (ľudové rozprávky, povesti, bájky, príslovia, porekadlá, pranostiky).

A. PRANOSTIKA = ĽUDOVÁ PREDPOVEĎ POČASIA (ALEBO ÚRODY)

vyplýva z dlhodobého pozorovania prírody
je súčasťou ľudovej slovesnosti
Pranostiku ľahko rozoznáme od príslovia a porekadla. Ak je vo výroku počasie, meno (keďže sa to týka dňa, menín) alebo úroda, tak je to na 99,99% pranostika.

Katarína na ľade, Vianoce na blate.
Studený máj, v stodole jar.
Medardova kvapka – 40 dní kvapká.
Svätý Pavol jasný prináša rok šťastný.
Na Hromnice kalužky, budú jablká i hrušky.
Žofia pole často zalieva.
Svätá Anna, chladno zrána.
Matej ľady láme, ak ich nenájde tak ich postaví.
Studený máj- v stodole raj.
Ako je teplo na sv. Jakuba, tak bude zima na Vianoce.
Ak má Filip v sprievode hromy, blíži sa dážď a veľa sa urodí.
Horúce leto, studená zima.
Nijaké leto, nijaká zima.
Aká jeseň, taká jar.

B. PRÍSLOVIE = ĽUDOVÁ MÚDROSŤ S POUČENÍM

obsahuje radu, výstrahu
často sa týka práce, usilovnosti

(Práca je základom blahobytu. Bez úsilia nemožno očakávať dobré výsledky, úspech):
Bez práce nie sú koláče.
Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva.

(Každý sa občas môže zmýliť):
I dobrému kocúrovi myš ušmykne.
Kôň má štyri nohy a predsa sa potkne.

C. POREKADLO = ĽUDOVÁ MÚDROSŤ BEZ POUČENIA

obrazný opis nejakého javu bez poučenia
opis (zhodnotenie, konštatovanie ) javu, vlastnosti bez poučenia
často vtipné pomenovanie

Kto nemá v hlave má v pätách. (Kto niečo zabudne, musí sa vrátiť, zábudlivý si narobí zbytočnú prácu naviac)
Beta povie Bete a tá to roznesie po celom svete. (klebety sa rýchlo šíria)

(Nepolepšiť si, aj keď sa zmenia okolnosti, situácia, stále máme nejaký problém):
Dostať sa z blata do kaluže.
Dostať sa z dažďa pod odkvap.

Príslovie vs porekadlo

Rozoznať príslovie a porekadlo nie je vždy jednoduché. A žiaľ ani internet nie je 100% a ja nechcem nikoho uraziť, ale často to nie je jasné ani pedagógom, ktorí publikujú na internete svoje poznámky. Takže nezúfajte, ak ihneď neuhádnete, či je niečo príslovie alebo porekadlo, o dieťatku nehovoriac. Ja sa budem snažiť naučiť deti tie jednoduchšie a tie jasnejšie. A zvyšok nech si riešia slovenčinári. V krajnom prípade, vždy môžeme chytiť frazeologický slovník a ísť sa pohádať s pani učiteľkou 🙂

Najlepšie vysvetlenie som našla na stránkach jazyková poradna.sk

Tu sa píše, že príslovie je metaforické, obrazné. A presne to je podstata príslovia, je to metafora, obraz.

Preto pochopiť príslovie je oveľa ťažšie ako pochopiť porekadlo.

Výborne popisujú aj porekadlo.

Porekadlo závisí od kontextu. „Musí byť zasadené v záhradke, kde rastú iné kvety“. Musí z niečoho vychádzať. Vieme sa naň spýtať, potrebuje ďalšie vety.

Je mu ako tŕň v päte. (kto?, komu?)
Toho budú dva razy pochovávať. (koho? o kom hovoríme?)
Čerti mu hrach na tvári mlátili. (komu? o kom hovoríme?)

Porekadlo konštatuje istý stav, opisuje určitú vec, osobu.

Je mu ako tŕň v päte. (osoba je otravná, vadí inej osobe)
Toho budú dva razy pochovávať.(osoba, o ktorej hovoríme, je tučná)
Brucho mu k chrbtovej kosti prirastá.(osoba, o ktorej hovoríme, je chudá)
Čerti mu hrach na tvári mlátili. (má rapavú tvár)

Nie vždy sa všetci zhodujú na tom, čo je príslovie a čo porekadlo. Napr. Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá, som našla na internete u pedagógov medzi prísloviami aj porekadlami.

Pokiaľ ide o tento článok, snažila som sa držať sa knižky, ktorá sa volá Malý frazeologický slovník. Napísala ho Elena Smiešková. Je to 5. vydanie SPN, ISBN 80-08-00009-0. Niektoré ukážky sú zo školských učebníc mojich detí. A niečo je z internetu.

Tie frazeologizmy (= ustálené slovné spojenia; nie všetky ustálené slovné spojenia patria pod ľudovú slovesnosť) o vrane by sa skôr dali chápať ako konštatovanie, opis javu, nevidím tam vyslovene varovanie, poučenie, takže by to mohlo byť porekadlo. Ale je to zaradené medzi prísloviami.

(Spoločníci, ľudia s rovnakými, zvyčajne pochybnými, nepovolenými, záujmami sa chránia, kryjú):
Vrana vrane oko nevykole.
Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.

Bez práce nie sú koláče. je jasné poučenie. Keď nebudeš pracovať, nebudeš mať čo jesť.

Ešte zrejmejšie sú tieto príslovia:
Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
Nepozeraj na dievčatko, ako ono tancuje, ale pozri do police, ako hrnce pucuje.
Vidím tam tú radu, je tam „nepozeraj“, „neodkladaj“, čo je jasná rada. Pre mňa je Vrana k vrane sadá skôr konštatovanie, ktoré vyplýva zo skúsenosti.

Takže ako hovorím, neberte to ako exaktnú vedu a tento článok ako vzorec na všetko, nie som jazykovedec a ani tí podľa mňa nemajú vo všetko jasno (teraz ma niektorý z nich ukameňuje). A takisto si dolu v komentároch neprosím sťažnosť, že ste kvôli môjmu zlému vysvetleniu dostali zlú známku 🙂

PRIROVNANIE – porovnáva 2 veci cez spoločnú vlastnosť

Bledý ako stena.
Ľahký ako pierko.
Hladný ako vlk.

nepatrí / nemusí patriť k ľudovej slovesnosti
obsahuje slovíčka „ako“ alebo menej spisovné „jak“

Rýchly ako strela.
Pomalý ako slimák.
Lenivý ako voš.
Pracovitý ako včielka.
Chudobný ako kostolná myš.
Červený ako paprika / krv / ruža / cvikľa.
Čierny ako uhoľ / havran.
Biely ako hus / stena.
Kyslý ako ocot.
Kradne ako straka.
Tvrdý ako skala.
Vrtká ako srnka.
Silný ako lev.
Mocný ako dub.
Pyšný ako páv.
Zarastený ako medveď.

Prirovnanie vs porekadlo

Prirovnanie od porekadla nie je až také ťažké rozoznať. Prirovnanie prirovnáva a porekadlo opisuje vlastnosť, prípadne jav. Zjednodušene povedané. Prirovnanie je priamejšie, jasnejšie, jednoduchšie. Pravda, môže to byť aj zložitejšie, ale ide o základnú školu, netreba z toho robiť vysokoškolskú prácu. Ale v niektorých cvičeniach a zoznamoch nájdeme prirovnania medzi porekadlami. Ako som spomínala, nie každé ustálené spojenie musí byť príslovím alebo porekadlom. (Ale ak žiak v písomke nemá na výber prirovnanie, tak by som prirovnanie skôr pomenovala porekadlo.)

Krížom slamy by nepreložil. (t.j. je lenivý) = porekadlo
Lenivý ako voš = prirovnanie

Je všetkými masťami mazaný. (t.j. je prefíkaný) = porekadlo
Prefíkaný ako líška. = prirovnanie

Cvičenie 1: Pomenuj vlastnosť, jav, ktoré vyjadruje prirovnanie.

Trasie sa ako osika . = Je mu zima.

Zarastený ako medveď. = Je veľmi chlpatý.
Utekal, ako by ho boli všetci čerti naháňali. = Rýchlo utekal.
Spí ako drevo. = Tvrdo spí.
Leje ako z krhly. = Veľmi prší.
Ide ako slepý. = Ide nevšímavo.

Cvičenie 2: Dopíš vlastnosť, ktorú vyjadruje porekadlo.

Dal by poslednú košeľu. = Je veľký dobrák.

Je všetkými masťami mazaný. = Je prefíkaný.
Má podrezaný jazyk. = Je veľmi uhovorený. Veľa hovorí.
Krížom slamy by nepreložil . = Je lenivý.
Sedí ako na ihlách. = Je netrpezlivý, nedočkavý.
Ani čerta sa nebojí. = Je smelý.

PRÍKLADY A CVIČENIA PRÍSLOVIA

Tu je zopár vysvetlení, príkladov, cvičení. Pravdepodobne ešte niečo priložím („work in progress..“)

Príslovia:

Rovnaké som dala spolu. A aj podobné. Niekde je iba mierne iný odtieň, výraz.

(Výsledok býva primeraný vynaloženému úsiliu, predchádzajúca činnosť je podmienkou dobrého výsledku, osohu):
Aká práca, taká pláca.
Čo si kto zaseje, to bude aj žať.
Ako si ustelieš, tak budeš spať.
Každý je kováčom svojho šťastia.

(Keď je človek pracovitý, má väčšiu šancu, že bude mať úspech.
Bez práce a vlastného pričinenia nie je možné dosiahnuť úspech resp. ocenenie):
Komu sa nelení, tomu sa zelení.
Bez práce nie sú koláče

(Deti sa často podobajú na svojich rodičov v správaní či v názoroch.):
Aká matka, taká Katka.
Aké drevo, taký klin, aký otec, taký syn.
Čo je z mačky, to len myši lapá.

(Vychovávať treba, keď je dieťa malé, lebo keď dospeje, už ho nik neprevychová. Ako si vychováš dieťa, také bude.
Ak sa ako dieťa budeš usilovne učiť, dokážeš sa neskôr uplatniť, poradiť si s problémami.):
Kto prútik neohýba, strom ťažko zohne.
Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť.
Čo sa v mladosti naučíš, v starobe ako by si našiel.

(Veci, ktoré sa neurobia dnes / v plánovanom čase / keď sú naplánované, budú sa (aj tak) musieť urobiť neskôr.):
Čo sa vlečie, neutečie

(Charakteristika úprimného a priameho človeka, ktorý sa pocitmi a myšlienkami neuzaviera do seba a povie ich ostatným. Podľa mňa na hrane porekadla)):
Čo v srdci vrie, v ústach kypí.
Čo na srdci to na jazyku

(Príslovie vyjadruje varovanie, že človek si má každú činnosť najskôr dobre premyslieť a zvážiť, aby sa nedopustil zbytočných chýb.):
Trikrát meraj a raz strihaj.
Dvakrát meraj a raz strihaj.

(Ak chystáme niekomu niečo zlé (pascu, zlomyselnosť, ublíženie), často sa stane, že sa to proti nám obráti.
Ak chceš niekomu úmyselne ublížiť, obráti sa to proti tebe.):
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

(Bez rozmyslenia, ľahkovážne sa pustiť do nejakej veci bez zváženia dôsledku, napr. deti bezstarostne šantia a jedno z nich sa udrie.):
Po smiechu býva plač.

(Aj negatívna vec či skúsenosť môže priniesť niečo dobré v konečnom dôsledku.):
Všetko zlé je na niečo dobré.

(Nevyhľadávaj sám problémy, tie sa vždy nájdu.):
Nešťastie netreba hľadať, samo príde.

(Reč, vyjadrovanie, správanie človeka závisí od jeho povahy a výchovy.):
Aký človek, taká reč.

(Podľa výsledku alebo podľa účinkov niečo môžeme rozpoznať kvalitu pôvodcu.):
Dobrý strom dobré ovocie dáva.

(Je zbytočné ľutovať, banovať, čo si neurobil včas, čo si zanedbal.):
Neskoro zajaca chytať za chvost.
Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.

(Skoré vstávanie a ranná aktivita prináša väčší úžitok.):
Ak deň za rohy nechytíš, za chvost ho neudržíš.
Kto včas ráno vstáva, plné truhly máva.

A ešte zopár ďalších prísloví:

Bieda je najlepší majster. (Keď je človek v núdzi, bez prostriedkov, so všetkým si musí poradiť, musí si vedieť pomôcť.)
Blázon iba na vlastnej škode zmúdrie. (Iba nerozumný človek nepoužíva skúsenosti iných, nepoučí sa , aby sa vyhol chybám)
Topiaci sa aj slamky / britvy chytá. (v ťažkej, nebezpečnej situácii, je každý prostriedok záchrany dobrý.)
Kto čo hľadá, nájde. (Sám si zavinil, čo ho postihlo)
Kocúr nie je doma, myši majú bál / hody (bez dozoru sa často uvoľňuje disciplína)
Keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. (keď niečo nechce urobiť jeden z partnerov, musí to spraviť druhý)
Nijaká kaša sa neje taká horúca ako sa uvarí (zvyčajne sa prísne rozhodnutia po čase trochu uvoľnia, zmiernia)
Dobrí priatelia sa aj s jednou jahodou podelia. (Kto chce naozaj pomôcť, pomôže aj vtedy, ak sám nemá veľa)
Bez jednej ovce bude salaš. (keď chyba jednotlivec, ak sa jednotlivec odtrhne od skupiny, ešte sa nič nezmení, nerozhoduje to).
Bez jednej lastovičky bude leto. Jedna lastovička nerobí leto. (keď chýba jednotlivec, ak sa jednotlivec odtrhne od skupiny, ešte sa nič nezmení, nerozhoduje to)
Robota sa nedá cez koleno lámať . (Aby mala robota dobré výsledky, treba vynaložiť primerané úsilie, mať potrebné prostriedky. napr technika sa nedá cez koleno lámať, potrebuje čas.)

Cvičenie

1. Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
ak niekto praje zlo niekomu inému, alebo mu chce uškodiť, väčšinou sa to „obráti“ proti nemu
2. Každý chvíľku ťahá pílku.
nejaká činnost (úspech, šťastie) sa pravidelne strieda.
3. Pes, ktorý breše, nehryzie
Príslovie opisuje skúsenosť, že tí, čo sa správajú prehnane agresívne a útočne v skutočnosti nie sú veľmi nebezpeční .
4. Nová metla dobre zametá
nový človek , nový člen kolektívu sa spočiatku snaží pôsobiť pozitívne , snaží sa horlivo plniť povinnosti a priniesť nové myšlienky .
5. Kto sa bojí, nech nejde do lesa.
Znamená to, že v každom podnikaní musíte, napriek zjavným ťažkostiam a strachu zo zlyhania, určite nájsť odvahu podniknúť konkrétne kroky, inak nemá zmysel začať podnikať.
6. Kto prv príde, ten prv melie.
Príslovie vyjadruje skúsenosť, že tí, ktorí konajú včas a rýchlo , získajú najväčšie výhody .
7. Komu sa nelení, tomu sa zelení. = Bez práce nie sú koláče.
Kto usilovne pracuje, má väčšiu nádej na úspech.
8. Jedna lastovička neprinesie jar
Príslovie poukazuje na to, že sa na základe ojedinelých faktov, udalostí nemajú robiť predčasné alebo unáhlené závery.
Príslovie vyjadruje aj to, že prvé náznaky niečoho ešte neznamenajú trvalú zmenu.
9. Nehovor hop, kým nepreskočíš.
Príslovie vyjadruje varovanie, že nie je dobré hodnotiť veci predčasne , na základe prvých úspechov, netreba sa unáhliť , pokiaľ vec nie je hotová, pretože to nemusí skončiť podľa predstáv.
10. Keď sa rúbe les, lietajú triesky.
Pri presadzovaní dobrých vecí, opatrení dochádza aj k záporným sprievodným javom.
11. Kto šetrí, má za tri. (zlý preklad z češtiny) = Kto šetrí, má za troch.
Kto šetrí, má toľko čo traja ľudia. (myslí sa peniaze)
12. Keď nie je kocúr doma, myši majú hody.
Príslovie opisuje správanie sa ľudí, keď po odchode nadriadeného , dozoru alebo vyššej autority si náhle ostatní ventilujú svoje potlačované chúťky , chovajú sa nedisciplinovane a bez zábran.
13. Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, kým sa ucho neodtrhne.
Príslovie vyjadruje varovanie voči nezodpovednému alebo nečestnému konaniu , ktorého sa niekto dopúšťa dovtedy, až kým sa mu to nevypomstí .
14. Komu niet rady, tomu niet pomoci.
Príslovie vyjadruje káravé varovanie voči nezodpovednému alebo nečestnému konaniu , ktorého sa niekto dopúšťa dovtedy, až kým sa mu to n vypomstí .
15. Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
Príslovie vyjadruje výtku alebo škodoradosť voči osobe, ktorá príde neskoro a musí sa uspokojiť s tým čo zostalo, alebo musí akceptovať , čo bolo dohodnuté bez neho.
16. Komu nie je zhora dané, v Apatieke nekúpi . = Kto nemá v hlave, v obchode nekúpi.
kto je od narodenia hlúpy, rozum si nekúpi.
17. Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
Príslovie je reakciou na pocit hanby alebo zlosti , ak bol niekto podvedený alebo porazený a konštatuje, že až na konci sa ukáže, kto má pravdu
18. Kto nepracuje, nech neje.
lenivý človek si nezaslúži, aby sa mal dobre.

PRÍKLADY A CVIČENIA POREKADLÁ

Babka k babke budú kapce. (Sporiť možno aj z mála, aj pomaly aj dôsledne)
Beta povie Bete a tá to roznesie po celom svete. (klebety sa rýchlo šíria)
Aká bolesť, taká masť. (na každú chybu, ťažkosť, treba nájsť primeraný spôsob nápravy)
Dar za dar a zadarmo nič. (za službu, láskavosť sa patrí odvďačiť)
Darmo slepému ukazuješ a hluchému vravíš (nemožno očakávať pochopenie u niekoho, kto na to nemá predpoklady)
Darovanej kobyle / Darovanému koňovi nepozeraj na zuby (Dary sa nemajú kritizovať, dar treba prijať taký aký je)
Čo fígeľ, to groš. (kto je dôvtipný, má z toho úžitok. Šikovnosť je cenená, cenná vlastnosť)
Dobrá rada stojí groš a planá dva (keď človeku dobre poradia, má z toho osoh; keď mu zle poradia, má z toho škodu)
Kto nemá v hlave má v pätách. (Kto niečo zabudne, musí sa vrátiť, zábudlivý si narobí zbytočnú prácu naviac)
Hore hľadel, do jamy spadol. (mal veľké nároky, bol pyšný až kým neprišiel neúspech)
Chudobnému aj z hrnca vykypí (keď je niekto v zlej situácii, ešte ďalšie nepríjemnosti ho postihnú)
Dva kohúty na jednom smetisku sa neznesú. (dvaja ľudia, ktorí majú záujem na tej istej veci, si konkurujú, sú nepriatelia)
Ani čerta sa nebojí. (Je smelý.)
Nevie do päť narátať. (Je to hlupák.)
Tečie mu mlieko po brade. (Je nováčik, je veľmi mladý.)
Nosí drevo do hory. (Robí zbytočnú prácu.)
Podobajú sa ako vajce vajcu. (Sú si podobní.)
Strach má veľké oči. (Neopodstatnený strach, priveľký.)
Akoby hrach o stenu hádzal. (Zbytočne niečo hovorí, ten druhý nepočúva.)
Dostať sa z blata do kaluže. Dostať sa z dažďa pod odkvap. (Nepolepšiť si.)
Čuší ako voš pod chrastou. Čušať ako myš v diere. Čušať ako voš v kožuchu. (správať sa veľmi ticho)
Dal by i poslednú košeľu. (je veľký dobrák)
Dám nato hlavu. (je to celkom isté). Dám na to krk. (Som o tom presvedčený)
Svrbí ho dlaň (Chce niekoho udrieť)
Hádzať všetkých do jedného vreca (tvrdiť, že sú všetci rovnakí – napr. rovnako zlí)
Hľadieť ako hrom do duba / buka. (Byť zamračený, škaredo sa pozerať)
Je ich ako maku (Je ich veľa)
Klobúk dolu pred ním. (Zaslúži si našu úctu, obdiv.)

Mix slovných spojení:

Jeden boh na nebi, jeden kráľ na zemi. (Aby nevznikol chaos, má rozhodovať iba jeden. Niečo ako Dvaja kohúti na jednom smetisku.)
Mlynárovu sliepku neponúkaj zrnom. (Výstraha pred nerozumnou dobročinnosťou)
Vytrel mu kocúra. (Prešiel mu cez rozum.)

Pustiť si hada do rukáva. – Ujať sa nevďačného človeka.
Aby sa i cap nažral, i kapusta ostala celá. – Aby boli spokojné obe strany.
Ani sto volov ma tam nedotiahne. – Za žiadnych okolností.
Ťahať niekoho za nos. – Klamať, zvádzať, balamútiť niekoho.
To je voda na môj mlyn. – To mi pomáha.
Vlk v ovčom rúchu. Vlk v ovčej koži. – Falošný, neúprimný človek
Všetko mu padá/letí z rúk. – Je nešikovný.
Zamrzla mu krv v žilách. – Veľmi sa zdesil.
Hore hľadel, spadol do jamy. – Bol pyšný, kým neprišiel neúspech
Ide hlavou proti múru. – Chce prekonať aj neprekonateľné prekážky
Ide to z teba ako z chlpatej deky – S námahou od teba dostávam slová
Kde i kráľ chodí peši. – Na WC
Koruna by mu z hlavy nespadla. Nespadne mu koruna z hlavy. Koruna mu z hlavy nespadne.
– Nestratí rešpekt, ak niečo urobí. Neutrpí jeho sebavedomie.
Liezť niekomu do kapusty. – Starať sa do cudzích vecí
Len by mu oči jedli. Len oči mu jedia – Má dosť, ale ešte si žiada
Ani vlások na hlave sa mu neskriví. – Nik mu ani trochu neublíži
Akoby sa do zeme prepadol. – nemožno ho nájsť
Akoby mu z oka vypadol. – podobá sa na neho
Akoby hrom do neho udrel. – je ohúrený
Spľasol mu hrebienok. – Stratil sebavedomie

BYŤ…
Byť do roboty ako osa/sršeň/drak – Byť pracovitý
Byť do vetra – Byť ľahkovážny, ľahkomyseľný. Pojašený, nerozvážny.
Byť kosť a koža – Byť veľmi vychudnutý
Byť premočený do nitky – Úplne mokrý
Byť si vo vlasoch – Pustiť sa do seba zúrivo
Byť tŕňom v oku – Prekážať niekomu
Byť u niekoho pečený-varený – Byť u niekoho častým hosťom
Byť v Adamovom rúchu – Byť nahým mužom
Byť v bryndzi – Ocitnúť sa v zlej situácii
Byť v Evinom rúchu – Byť nahá
Byť v kaši – Byť v nepriaznivej situácii
Byť v koncoch – Nevládať
Byť v tvŕdzi – Byť v ťažkej situácii
Byť v úzkych – Byť v nepríjemnej situácii

MAŤ …
Mať figu borovú/drevenú- Nemať nič
Mať jedovatý jazyk – Urážať niekoho slovom
Mať na každého iný meter – Neposudzovať rovnako
Mať niečoho/niekoho/čohosi plné zuby. – Neznášať niečo (niekoho)

JAZYK…
držať jazyk za zubami – byť ticho, čušať, neprezradiť
mať jedovatý / ostrý / štipľavý jazyk – podpichovať urážať, ubližovať slovami
mať nasolený / podrezaný jazyk – veľa rozprávať, byť výrečný
na jazyku med a v srdci jed – neúprimný falošný líškavý človek, ktorý predstiera priateľstvo
jazyk ho svrbí, páli – rád by niečo povedal, vyzradil
nosiť niekoho na jazyku – klebetiť

CVIČENIA

1.
Som v tom pokrk / po uši= Byť zapletený do niečoho.
Mať niečoho / niekoho po krk, plné zuby znamená vadí mi niečo, niekto, už toho mám dosť, nechcem to ďalej robiť.
Mať niekoho v zuboch/ v žalúdku znamená nemôcť niekoho vystáť
Daroval by poslednú košeľu. Má dobré srdce = Je veľký dobrák.
Aby sa i cap nažral, i kapusta ostala celá. Aby sa i vlk nažral, i baran ostal celý. = vyhovieť dvom stranám, aby boli spokojné obe strany
Nosiť drevo do hory. Nosiť sovy/olivy do Atén. Liať vodu do Dunaja. Liať vodu do mora. Liať vodu do koša. (robiť niečo zbytočné)

2.
Tiecť mlieko po brade (byť primladý, neskúsený)
Mať niečo v malíčku (byť odborníkom, niečo veľmi dobre vedieť.)
Nosiť drevo do hory. Nosiť sovy/olivy do Atén. Liať vodu do Dunaja. Liať vodu do mora. Liať vodu do koša. (robiť niečo zbytočné)
Schoval by sa aj do myšacej diery. (Hanbí sa.)
Akoby hrach o stenu hádzal. (Hovorí niečo zbytočne, napomína nevšímavého človeka)

3.
Mať dlhé/lepkavé prsty (kradnúť, byť zlodejom)
Mať deravú pamäť (zabúdať)
Mať deravé ruky (byť nešikovný, všetko mu padá z rúk)
Mať dobré srdce (byť dobrákom)
Mať dlhé vedenie (tažko, pomaly chápať)

4.
Mať srdce ako kameň. (Byť neprístupný citom. Byť tvrdý.)
Mať srdce na dlani. (Byť úprimný. O úprimnom človeku.)
Na jazyku med a v srdci jed. (Je to falošný, neúprimný človek.)
Nejde mu to od srdca. (Nie je to úprimné.)
Srdce mu spadlo do nohavíc. (Stratil odvahu.)
Spadol mu kameň zo srdca (Zbavil sa starosti. Uľavilo sa mu, odľahlo mu)
Stislo mu srdce. (Náhle pocítil žiaľ.)

5.6.
Chovať si hada na prsiach. (ujať sa zlého, nevďačného človeka, preukazovať dobro človeku, ktorý si to nezaslúži)
Chodiť ako mačka okolo horúcej kaše. (nemať chuť niečo riešiť)
Nijaká kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí. (situácia nie je taká zlá, ako sa na prvý pohľad zdá.)
Dostať sa do kaše. (dostať sa do nepríjemnej situácie.)
Chváliť sa cudzím perím (prisvojovať si zásluhy, úspechy iných)
Chodiť ako lev v klietke. (Rozrušene, nahnevane chodiť sem a tam v malom priestore)
Robiť z komára somára. (Zveličovať.)
Maľovať čerta na stenu (Pripomínať niečo nepríjemné. Zbytočne strašiť.)
Čierna ovca rodiny. (Neželaný člen rodiny)
Trafil do čierneho (uhádnuť niečo , mať úspech)
Trafil kliniec po hlavičke (správne vystihnúť podstatu veci)
Sedieť ako na ihlách, na tŕní, na žeravom uhlí. (byť nervózny, netrpezlivý, nepokojný, nedočkavý)
Hľadať ihlu v kope sena. (Márne niečo hľadať.)

Databáza

Najlepšia databáza, ktorú som našla je nemecká. Koho odradí slovo nemecký, nemusí. Sú tam vysvetlivky a obdoby vo viacerých jazykoch : nemecký, slovenský, anglický, český. Takže je to vynikajúce aj na výuku cudzích jazykov.

http://www.sprichwort-plattform.org/sp/Sprichwort-Plattform

Nenájdete tam všetko, ale je výborná a určite na nej ešte pracujú. Vyhľadávanie funguje aj v slovenčine, napr. ak si napíšete slovo „lastovička“, tak Vám nájde príslovie
„Jedna lastovička leto nerobí“

Pri ťuknutí na linku máte potom vysvetlivky, čo to znamená a obdobu vo viacerých jazykoch.
http://www.sprichwort-plattform.org/sp/Jedna%20lastovi%C4%8Dka%20leto%20nerob%C3%AD

A druhá je wikipedia, česká, naši bratia Češi tam majú trochu viac vysvetliviek, ale na tú nemeckú databázu to nemá:

https://cs.wiktionary.org/wiki/Kategorie:%C4%8Cesk%C3%A1_p%C5%99%C3%ADslov%C3%AD

Zhrnutia: